Výhrada svedomia a reprodukčné zdravie

Všetky gynekologicko-pôrodnícke kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave náhle prestali vykonávať umelé prerušenia tehotnosti.

28.01.2011 08:00
debata (10)

Z dôveryhodných zdrojov z ministerstva zdravotníctva je známe, že sa tak stalo na osobný, ústny príkaz ministra Ivana Uhliarika. Preto vedúci týchto pracovísk nemajú veľmi na výber, ak ich osobná kariéra závisí od priazne šéfa rezortu, v ktorom pracujú.

Zneužívanie ľudských práv

Verejnosti sa doterajší odpor občianskej spoločnosti proti diskutovanému dodatku k Vatikánskej zmluve podsúva ako popieranie základného ľudského práva lekárov na výhradu svedomia. Ide však o vedomé zavádzanie, lebo toto právo má každý lekár zabezpečené už aj teraz. Problém spočíva v tom, že ak sa prijme tento dodatok bez toho, aby sa súčasne uviedli aj podmienky zabezpečenia vykonávania tých služieb, ktoré sú v našom štáte legálne, tak sa ich dostupnosť postupne úplne stratí.

Výhradu svedomia má iba jednotlivec, a nie zdravotnícke zariadenie. To má iba povinnosť zabezpečiť dostupnosť a kvalitu výkonu tejto služby, štát má povinnosť kontroly. Prenášať výhradu svedomia vedúceho pracoviska alebo jeho nadriadeného na celé zariadenie je príkladom zneužitia tohto práva. O tom, že riziká zneužitia výhrady svedomia sú reálne ešte pred prijatím dodatku, nás práve presvedčil minister zdravotníctva. Fakt, že strata legálneho statusu interrupcií je konečným cieľom týchto aktivít, netaja ani ich protagonisti.

Svetový program a Slovensko

Na celú záležitosť treba hľadieť aj v súvislosti s plnením záväzkov, ktoré pre Slovensko vyplývajú z akčného programu populačnej konferencie OSN v roku 1994 v Káhire. Tam nebezpečné potraty definovali ako jeden z najvážnejších problémov súčasného sveta. Národné programy, k príprave ktorých sa vlády štátov písomne zaviazali, by sa mali zamerať na prevenciu potreby potratov, sexuálne prenosných infekcií, nútenej prostitúcie, sexuálneho násilia a zneužívania detí.

Na základe medzinárodného tlaku program Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) už v roku 2003 upravili aj na podmienky Slovenskej republiky. Nepodarilo sa ho však zrealizovať, pretože u nás na to chýbala politická vôľa. Stalo sa tak z údajne preto, lebo sa očakával konsenzus s odporcami tohto programu – Biskupskou konferenciou Slovenska a predstaviteľmi KDH.

Čas ukázal, že takéto očakávanie je nielen naivné, ale aj nezodpovedné. Ich odpor vyvoláva už samotné slovo sex. Akčný program populačnej konferencie OSN totiž ako celok odmietol na medzinárodnom poli Vatikán a na Slovensku práve biskupská konferencia a KDH. Od začiatku 90. rokov minulého storočia sa snažia dostať výkon umelého prerušenia tehotnosti mimo zákona.

Používa sa pritom osvedčená stratégia z Poľska, kde sa na veľkú radosť Vatikánu a menšiu radosť poľských žien ako v jedinej krajine podarilo dosiahnuť delegalizáciu výkonu interrupcie. Stalo sa tak vyvolávaním hystérie o vraždách nenarodených detí, koordinovaným tlakom na zmenu etického kódexu lekárskej komory a na ústavný súd, ktorý tento výkon postavil do rozporu s poľskou ústavou.

Argumenty postavené na lži

Absurdnosť slovenskej situácie treba vnímať aj v súčasných útokoch na sexuálnu výchovu a antikoncepciu, ako aj na odstraňovanie sociálnych bariér k metódam plánovaného rodičovstva pre marginalizované skupiny vrátane rómskych žien. Doterajší vývoj u nás viedol k tomu, že medzinárodné organizácie vrátane WTO považujú Slovensko za krajinu s najvyšším rizikom vývoja k nebezpečným – ilegálnym potratom.

Medzinárodná federácia gynekológov a pôrodníkov má svoj program na prevenciu ilegálnych potratov založený na štyroch pilieroch: na zachovaní legálneho statusu bezpečného vykonania umelého prerušenia tehotnosti, na prevencii jeho potreby vzdelávaním mládeže formou sexuálnej výchovy, na zabezpečení dostupnosti služieb a prostriedkov regulácie plodnosti a na sociálnych opatreniach, ktoré redukujú bariéry v dostupnosti služieb a prostriedkov pre marginalizované skupiny.

Najnovšia aktivita ministra Uhliarika ukazuje, že sabotuje všetky stavebné kamene osvedčenej stratégie prevencie ilegálnych potratov. Protagonisti uvedených zmien obhajujú tento krok obyčajne tým, že žiadne univerzitné pracoviská tento výkon neuskutočňujú. Okrem toho, že to nie je pravda, sa pri tomto vysvetľovaní stráca fakt, že univerzita rezignuje na svoju povinnosť vychovávať profesionálov a kontrolovať kvalitu tohto medicínskeho výkonu.

Falošnosť takejto interpretácie spočíva aj v tom, že zlomyseľne počíta s tým, že súkromné pracoviská budú požadovať od mnohých žien v sociálnej tiesni vysoké sumy za ich vykonanie. Pritom sa na zredukovaný počet pracovísk sústredí aktivita fanatikov, ktorí v mene nenarodenej ochrany života občas zabijú lekára ochotného tento výkon urobiť.

Štatistika nepustí

Vývoj na Slovensku od populačnej konferencie v Káhire dokázal, že sa dá dosiahnuť dramatický pokles interrupcií i bez toho, aby sa ženy vystavovali riziku ilegálneho potratu. Štatisticky sa dokázal vzťah medzi nárastom užívateliek antikoncepcie a týmto poklesom. Je to zároveň dôkaz nezmyselnosti snáh po zrušení legálneho statusu interrupcií.

Neexistuje žiadny objektívne merateľný dôkaz o tom, že by k tomu prispeli emotívne bilbordy obrázkov potratených plodov vo vysokých štádiách tehotnosti ani zásady abstinencie ako jedinej správnej cesty ochrany reprodukčného zdravia.

10 debata chyba