Najväčším negatívnym dôsledkom realitnej krízy je zastavenie toku peňazí smerom od bánk. Po dlhom období života na dlh by zákonite malo prísť obdobie oddlžovania. Úverovanie nákladného života Američanov by sa malo skončiť a americký dolár by mal stratiť svoju výnimočnú dominanciu. No nikomu okrem Číny sa do toho procesu nechce. Štátny dlh USA preto ďalej rastie, za posledný rok o 4 bilióny a dosiahol už hranicu 57 biliónov. Ak to prerátame na jedného obyvateľa, tak štát dlhuje na každého Američana 187 000 dolárov, čo je nesplatiteľná suma. Ešte horšie je na tom privátny sektor, pretože zadlženosť obyvateľstva je na úrovni 300 % HDP a miera úspor je v podstate nulová. Jediným riešením z pohľadu USA sa opäť javí hyperinflácia, „nariedenie“ všetkých dlhov. Kým však nové inflačné peniaze pretečú z trezorov bánk do reálnej ekonomiky, prejde nejaký čas. Súčasný nárast nezamestnanosti v USA na 9,5 % spolu s nulovou mierou úspor obyvateľstva mení myslenie ľudí a prvým prejavom bude ďalší pokles spotreby a prepad ekonomiky. Predpovede nezamestnanosti hovoria o úrovni až 11 %, čo by bol najhorší stav v povojnových dejinách USA. Žiadne nové peniaze tlačené centrálnou bankou neprinútia občanov brať si na úver ďalšie peniaze na spotrebu, keď im hrozí, že prídu o strechu nad hlavou. Ak je táto doba začiatkom nejakého konca, tak potom konca svetovej ekonomiky postavenej na americkej spotrebe a na americkom dolári, ako hlavnej rezervnej mene. Hľadanie novej rovnovážnej polohy bude nesmierne ťažké, bolestivé a dlhé.
Táto situácia najviac vyhovuje Číne, ktorá sa usiluje o posilnenie svojho ekonomického a politického vplyvu. Útočí na postavenie dolára, prestáva zvyšovať svoju angažovanosť v amerických vládnych dlhopisoch a kliesni cestu svojmu juanu, ako zložke novej zúčtovacej meny. Všetky voľné zdroje Čína rozumne využíva na nákup základných komodít, od energií cez kovy až po potraviny. Vykupuje svetové zásoby pri nižších cenách a šetrí vlastné zdroje na horšie obdobie. Číne, vďaka prebytkovej obchodnej bilancii, neprekáža ani inflačný proces a vďaka rozmachu vnútornej spotreby ani pokles svetovej ekonomiky, čím si nahrádza výpadky exportu. Sila Číny porastie rýchlym tempom a my sa musíme zamýšľať a aj trochu obávať, kedy získa také postavenie, že jej predstavy o slobode človeka či demokracii budú určovať svetový štandard.