Aj na Slovensku nastalo to, čo sa (vzhľadom na akútnu skúsenosť v susednom Maďarsku i Česku) dalo očakávať. Nárast protirómskych nálad podnecovaný konkrétnymi akciami extrémistov pod rúškom ochrany práv a bezpečia väčšiny. Voľby sa blížia a ukazuje sa, že predovšetkým politické strany s voličskými preferenciami na úrovni promile sa pokúsia o svoj politický reštart tentoraz aj cez etnickú kartu, brnkaním na city nasrdených Slovákov, prezumpciou kolektívnej rómskej viny… Je dobré mať v blahej pamäti, že Rómovia sú len prví v poradí pokiaľ ide o ambíciu "čistého“ Slovenska. Nasledovali by prisťahovalci, Židia, evanjelici, homosexuáli… atď., aj keď tým je, samozrejme, ťažšie skupinovo preukázať kradnutie zemiakov a vraždenie stareniek.
Tak či onak zoznamy rómskej kriminality sú falošným populizmom najhrubšieho zrna. Navyše nerealistickým a nerealizovateľným, napokon aj Rómovia zo Šarišských Michalian sú úradne väčšinou osobami slovenskej národnosti. Ako by milí sudcovia a policajti rómsku národnosť zločincov zisťovali? Odhadom – čo tmavý, to Róm, čím tmavší, tým väčší zlodej?! Ľahko by sa mohli seknúť a biľagom R (prečo mi chodí po rozume film Obchod na korze a žlté hviezdy a Jude?!) označiť Maďara či Chorváta alebo nebodaj Taliana. Alebo vari podľa priezviska: čo Lakatoš a spol., to cigáň?!
Biela väčšina nepotrebuje selektívne zoznamy, ktoré by tlačili očakávania verejnosti smerom k asociálnosti Rómov. Nepochybne a urgentne však potrebujeme stratégie a konkrétne návrhy na sociálne začlenenie Rómov od celospoločenskej cez lokálnu až po individuálnu úroveň.