Zmysel verejnoprávnosti

Ak niekto potrebuje ilustráciu, v akej kríze sa na Slovensku nachádza verejný sektor a najmä diskusia o ňom, netreba ísť ďalej ako po verejnoprávne médiá. Vláda narýchlo zlúčila rozhlas a televíziu a rozhodla o zrušení koncesionárskych poplatkov. Potom ešte zašumela krátka debata o plate šéfa novej megainštitúcie. To je všetko. Absolútne chýbala diskusia o riadení spojeného média a vôbec o jeho zmysle.

23.03.2011 13:20
debata (3)

Predobrazom verejnoprávnosti je britská BBC. Až do 90. rokov minulého storočia fungovala ako médium, ktoré tvorí štandardy, najmä kultúrny a jazykový. To bolo dané už evanjelizačnou úlohou, ktorú korporácii vtlačil dlhoročný riaditeľ v jej počiatkoch John Reith. V minulom desaťročí sa tvár a poslanie BBC mierne zmenili. Pri káblovej televízii a satelitnom vysielaní prestala mať dominantné postavenie a musela začať dbať aj na to, aby sa jej program páčil radovým divákom. Zároveň stratila silný dôraz na štandardizáciu. Stala sa pluralitnejšou. Triviálnou ilustráciou je, že dnes od redaktorov nepočuť len južanskú angličtinu, no môžu používať regionálne dialekty.

Došlo aj k posunu akademického a politického vnímania. Dnes sa už nehovorí o „verejných médiách“, ale o „médiách verejnej služby“. Mimochodom, na Slovensku sa zaužíval termín „verejnoprávny“. Ide o doslovný preklad z nemčiny (öffentlich-rechtliche Medien). Podobne ako pri iných zákonoch aj tu pôsobila jazyková a inštitucionálna blízkosť Nemecka. Jeden z redaktorov Slovenského rozhlasu prišiel v roku 1990 takmer náhodou pri príprave novej legislatívy s týmto názvom a ten pretrval.

Napriek zmenám je základ rovnaký. BBC dala svetu žurnalistiku, ktorá sa riadi určitým kódexom. Ten iní takmer doslova kopírujú. Ďalej to je model financovania na základe koncesionárskych poplatkov. A v neposlednom rade aj model riadenia. Strategicky ju riadi ústredný kolektívny orgán – BBC Trust.

BBC tak stála pri zrode európskeho chápania mediálnych služieb verejnosti. Podobne ako v práve i tu funguje princíp nestrannosti ako základ osvietenskej tradície štátnosti. Teda nie pestrosť vysielania, ale schopnosť verejného média pôsobiť ako nadstranícky priestor.

Treba si však uvedomiť, že aj rozhodujúce súkromné britské médiá fungujú na princípe verejnej služby. Reuters má v štatúte poistky proti tomu, aby ju manažérsky ovládol jeden komerčný záujem. Podobne to rieši aj The Guardian, popri Financial Times najvplyvnejší britský denník (ktorý má pre zmenu svoj systém poistiek).

Inými slovami, v anglosaskom, najmä britskom kontexte má verejná služba široké ponímanie. Aj o tom sa budeme musieť v slovenských súvislostiach začať rozprávať. Súkromné médiá, okrem televízií, sú na tom finančne zle. Možno treba, aby štát začal prostredie dôraznejšie regulovať, napríklad daňovým zvýhodnením tlačových médií a znevýhodnením inej formy inzercie. Samozrejme, súčasná vláda na Slovensku to neurobí, ale budúcnosť môže priniesť zmenu.

Prvoradou by však mala byť konečne kvalitná diskusia o skutočnom verejnoprávnom modeli. Pôjde o ťažkú diskusiu. A verejnoprávna služba aj čosi stojí. Alternatívou je však obrazovka vyplnená stupídnymi súťažami a tureckými telenovelami.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba