Čínsky ekonóm Andy Xie varuje, že svet (vrátane Číny) smeruje k ďalšej bubline spôsobenej nafukovaním objemu peňazí v globálnej ekonomike. „Stimulácia ekonomického rastu cestou injekcií likvidity nie je dlhodobo udržateľnou praxou,“ tvrdí Xie na svojom čínsky písanom blogu. „Pokiaľ nebudú prijaté náležité opatrenia, bublina by mohla prasknúť v roku 2012, čo by bol drvivý náraz pre ekonomiku.“
Datovanie prasknutia ďalšej bubliny na rok 2012 môže znieť trochu odvážne. Andy Xie však má prognostické renomé. Patril medzi hŕstku ekonómov, ktorí správne predpovedali japonskú finančnú krízu (1989), ázijskú finančnú krízu (1997), technologickú „dot.com“ bublinu (1999) a nakoniec aj americkú hypotekárnu krízu. „Nikdy som nepredpovedal prasknutie bubliny bez toho, aby k nemu skutočne došlo,“ tvrdí Xie.
V apríli 2009 Andy Xie napísal na blogu, že dočasné zotavenie akciových trhov je na ceste, vzhľadom na objem prostriedkov uvoľnených na stimuláciu ekonomiky. Zároveň napísal, že ďalší prepad nastane v roku 2010. Začiatkom augusta 2009 uviedol Xie, že „čínsky akciový trh sa stal gigantickou pyramídovou hrou. (…) Zbavil som sa všetkých čínskych akcií. Je to veľká bublina. Jej prasknutie bude mať veľmi zlé dôsledky pre túto krajinu“.
Čínska ekonomika vykazuje podľa aktualizovaného odhadu rast vo výške 8,2 percenta v roku 2010. Motorom rastu je gigantický objem úverov. Od októbra 2008 do októbra 2009 vzrástol objem úverov o 1 427 miliárd dolárov, čo zodpovedá 31 percentám HDP z roku 2008. A ak úverový stimul takého kalibru vyvolá iba 8,2-percentný rast, je to na pováženie! A to ešte nerátame s vládnym stimulačným „balíčkom“, ktorý bol najväčší na svete. Vo svojom princípe funguje čínska ekonomika na princípe snehovej gule: rast láka kapitál, ktorý tvorí ďalší rast – vzniknuté zlé úvery sa dosiaľ darilo sanovať z rezerv.
Preto sa naivný pozorovatelia domnievajú, že Čína objavila ekonomické perpetuum mobile. Neobjavila. Každá snehová guľa sa raz dogúľa. Chrlenie peňazí do ekonomiky nie je recept na stabilný rast. Peňažné injekcie fungujú iba dovtedy, kým sú peniaze.
Čo sa stane až Číne peniaze dôjdu? Aj pri uvážení obrovských devízových rezerv v Čínskej ľudovej banke (viac ako 2 100 miliárd dolárov) je táto možnosť teraz už mysliteľná. Objem celkových úverov v ekonomike je už taký obrovský, že ak by bolo potrebné sanovať tretinu alebo štvrtinu z nich, nastali by problémy. Devízové rezervy sú bezodné iba zdanlivo. Pravdepodobne sa tak nestane v nastávajúcom roku. A možno áno. Dôsledky by boli ďalekosiahle – to hádam nie je potrebné zdôrazňovať.
Čínske príslovie vraví, že je lepšie byť psom v pokojných časoch ako človekom v období chaosu. Z neho pravdepodobne vznikla údajná čínska kliatba „kiež by si žil v zaujímavých časoch“. Či sa nám to páči, či nie, zaujímavé časy sa nekončia.