Bývalí úhlavní nepriatelia dnes pracujú spolu na tom, aby sa skončil konflikt na Ukrajine. Súčasne sa vystúpenia predsedov vlád najmocnejších štátov EÚ voči Moskve čoraz výraznejšie odlišujú od vyjadrení prezidenta USA. Barack Obama pôsobil nekooperatívne aj tým, že sa vyhýbal dlhšiemu stretnutiu so svojím ruským partnerom. Európania sa vyrovnali s minulosťou a chcú sa sústrediť na spoločné výzvy. Osvojili si myšlienku, že únia od konca krvavej druhej svetovej vojny je jedným z najdôležitejších mierových projektov ľudstva.
Verejnosť sa znova dozvedela, že konštruktívne sledovanie neprestajného vyostrovania napätia na Ukrajine má absolútnu prioritu pre európske veľmoci. Okrem toho je zrejmé, že studená vojna sa v niektorých táboroch ešte neskončila. Atmosféra počas rokovaní Davida Camerona, Angely Merkelovej a Françoisa Hollanda s Vladimirom Putinom určite nebola srdečná. Oni však využili príležitosť na osobné stretnutia, čím zároveň prijali ponuku Moskvy na rokovanie. Ruský prezident teda nebude úplne izolovaný, keď príde koncom júna do Viedne.
Obama vo Francúzsku trval na svojich pozíciách žargónom doby pred pádom železnej opony. Tak si zatvoril dvere pred vecnou diskusiou. Američania sa teda rozlúčili s Európanmi, pokiaľ ide o spoločné riešenie krízy na Ukrajine. Veď väčšina predsedov vlád členských krajín EÚ sa prihovára za mierovú alternatívu. V tejto chvíli bude záležať na Európanoch, či si zachovajú chladnú hlavu. Bude to pre nich dosť ťažké, lebo sú zvyknutí, že sa môžu skryť za mocného podporovateľa z Washingtonu. Momentálne však v spolupráci s ním riskujú výbuch vojenského konfliktu vo východnej Európe s nevypočítateľným priebehom. Musia sa teda spoľahnúť na vlastné sily.
Európania sa zatiaľ dobre držia, pokiaľ ide v tejto otázke o vzťahy s Moskvou aj s Washingtonom. Zdá sa, že potrebovali takúto obrovskú výzvu, aby sa zbavili závislosti od zoslabnutej veľmoci spoza Atlantického oceána. Nemôže byť lepší impulz pre konštruktívnu debatu o budúcej tvári Európskej únie.