Nazvať „vojnovou výpravou“ obhajovanie verejného záujmu, to by si žiaden triezvo uvažujúci človek nedovolil. Jasne som pomenoval pozitíva, ktoré ministerstvo spravodlivosti v novele prináša a áno, zároveň som poukázal na jedno veľké riziko: právomoc vlády rozhodnúť o tom, ktoré objednávky a faktúry nemusia primátori a starostovia zverejňovať.
Vďaka tejto novinke by mohli mestá a obce prihrávať kšefty spriateleným podnikateľom úplne mimo verejnej kontroly. Na webe by sa neobjavila žiadna stopa po zákazkách s nižšou hodnotou, ktoré sa nemusia súťažiť. Preto je vo verejnom záujme, aby sa určila rozumná finančná hranica, od ktorej budú mestá a obce aj naďalej povinné zverejňovať objednávky a faktúry.
Podľa starostu Bajana kritizujem „vlastné ministerské rozhodnutie“ a vraj práve ja som bol ministrom, ktorý „to“ (z jeho článku nie je jasné, čo) do praxe zaviedol. Ak myslí novelu z roku 2010, ktorá zaviedla plošné zverejňovanie faktúr (čo však ja nikde nekritizujem), vtedy bol ministrom spravodlivosti niekto iný, žiadne rozhodnutie k infozákonu som teda neprijal a nič som ani nemohol zaviesť do praxe.
Za mojej éry na čele rezortu spravodlivosti (2002–2006) sme zákon rozšírili o povinné zverejňovanie platov a odmien. Vypracovali sme tiež vládnu analýzu k zverejňovaniu zmlúv s investormi ako KIA Motors – za čo som dostal ocenenie Priateľ informácií. Dostane ho niekedy aj starosta Bajan? S takýmto prístupom ani omylom.