Ide najmä o generálneho prokurátora Viktora Šokina, ministra vnútra Arsenija Avakova, podpredsedu poslaneckého klubu Bloku Petra Porošenka Ihora Kononenka, ale aj premiéra Arsenija Jaceňuka.
Abromavičius vo svojom vystúpení obvinil jedného z najbližších spolupracovníkov prezidenta – Kononenka ani nie tak z korupcie ako z lobizmu, ktorý bráni vykonávať potrebné reformy. Kononenko mal tlačiť na Abromavičiusa, aby na svojom ministerstve vytvoril ešte jedno miesto námestníka pre jeho človeka. Abromavičiusov rezort totiž zodpovedá za privatizáciu, a preto nie div, že Blok Petra Porošenka chce mať tieto procesy pod kontrolou.
Korupcia je na Ukrajine stále prítomná, rovnako ako snahy politikov získať alebo udržať si vplyv na peňazovody.
Odstupujúci minister hospodárstva nepovedal nič, čo by nebolo všetkým známe. Korupcia je na Ukrajine stále prítomná, rovnako ako snahy politikov získať alebo udržať si vplyv na peňazovody. Reformy sa síce začali, ale ich dokončeniu bránia rôzne záujmové skupiny. So svojím obvinením prišiel v čase, keď sa čulo diskutovalo o zmenách vo vláde. V každom prípade ako insider podal svedectvo, ktoré sa dá použiť pri tlaku na Porošenka aj Jaceňuka.
Zatiaľ dôsledkom škandálu, ktorý vyvolal, nebol rozpad koalície, ani pozastavenie finančnej pomoci zo Západu, ako predpovedali komentátori, ale to, že sa na Ukrajine znovu roztrhlo vrece s reformátormi a bojovníkmi proti korupcii.
Abromavičiusova rezignácia spustila vlnu protestov. Ihneď sa začalo hovoriť o páde vlády, nefunkčnosti parlamentnej koalície a skorom vypísaní predčasných volieb. Julia Tymošenková, ako sa zdá, už začala nielen prípravu na predčasné parlamentné, ale i prezidentské voľby.
Aktivizovali sa tiež bývalí predstavitelia Strany regiónov. Koaliční partneri sa predčasnými voľbami vyhrážajú a v pozičnej vojne so svojimi partnermi sa snažia získať o trochu väčší kus priestoru ako pri posledných rokovaniach a dohodách. Lenže všetkým je zároveň jasné, že ani Bloku P. Porošenka, ani Ľudovému frontu A. Jaceňuka sa do volieb ísť veľmi nechce. Výsledok je pre nich príliš neistý.
Voľby by opäť znamenali, že Ukrajina sa bude zmietať v chaose a niekoľko mesiacov budú jeden druhému hádzať polená pod nohy. Voľby nechce ani Západ a nič dobré od nich nečakajú ani občania. Podľa posledných prieskumov až 80 percent Ukrajincov nedôveruje žiadnej politickej strane.
O strate dôvery občanov k politikom píše vo svojom poslednom komentári na portáli Ukrajinská pravda aj Abromavičius. Podľa neho je ešte šanca túto dôveru znovu získať, ak Porošenko aj Jaceňuk dovolia v rámci existujúcej koalície zostaviť vládu technokratov, po ktorej volajú i odborné kruhy. Abromavičius na post premiéra navrhuje terajšiu ministerku financií Nataliu Jaresko, ktorej možno vyčítať „iba to, že bola americkou občiankou“.
Problémom dnešnej Ukrajiny nie je iba korupcia a vojna na východe štátu. Je to aj politický systém, ktorý politológ Volodymyr Horbač nazval hybridným. V prezidentsko-parlamentnom systéme, aký je na Ukrajine, totiž nikto sám nevládne, ani za vládnutie nenesie zodpovednosť. Mal to byť princíp bŕzd a protiváh, obranný mechanizmus proti prevzatiu moci.
„Prax však ukázala, že k uzurpácii moci dochádzalo opakovane a politické krízy situačných spojencov sa tiež pravidelne opakujú,“ uvádza Horbač. Zdá sa, že koaliční partneri radi jeden druhého navádzajú na zlé veci, aby potom na seba mohli zhromažďovať kompromitujúce materiály. Zároveň sa však bránia tomu, aby jeden druhému pomohli v uskutočnení niečoho dobrého, napríklad úspešných reforiem. Niečo také by totiž mohlo ich politických rivalov posilniť.