Hodnota za peniaze je vládny projekt, ktorý má znižovať verejné výdavky a hľadať najlepšie riešenia pre štát. Úlohou ÚHP (Útvar hodnoty za peniaze) je zvyšovať hodnotu, ktorú za svoje peniaze verejnosť dostáva. Cieľom je orientácia na výsledky pri rozhodovaní o verejných investíciách a prevádzke štátu. Podstatou hodnoty za peniaze je posúdiť, či sa peniaze daňovníkov skutočne využijú na dosiahnutie stanoveného cieľa najlepšie, ako je možné. V tejto súvislosti si musíme uvedomiť, že počítanie peňazí nie je všetko, čím sa dá a musí merať efektivita dosiahnutia verejnoprospešného cieľa. A to najdôležitejšie, čo musí Útvar hodnoty za peniaze definovať, je cieľ konkrétneho projektu. Nie vždy to tak však je.
Takýmto príkladom je posudzovanie efektivity výstavby rýchlostnej cesty R2, ktorá južným ťahom prepája východ a západ Slovenska. Na posudzovanie efektívnosti vynakladaných investičných prostriedkov do dopravnej infraštruktúry je vypracovaných mnoho odborných nástrojov Je to predovšetkým analýza prínosov a nákladov (CBA – Cost Benefit Analysis), výpočet vnútorného výnosového percenta a mnoho ďalších, ktoré laická verejnosť nepotrebuje ovládať. Ale aj laická verejnosť dobre rozumie, že takéto posudzovanie je len jedným z mnohých kritérií, ktoré slúžia ako podklad pre rozhodovanie.
Ak niektorý región stagnuje, pracovná sila z neho postupne odchádza, a tak podľa prognózy nemá plánovaná infraštruktúra ani v budúcnosti užívateľov.
Ak zjednodušíme princíp rozhodovania ÚHP pri posudzovaní efektívnosti verejných investícií do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku, ide o porovnanie celkového nákladu na takúto investíciu s počtom vozidiel, ktoré budú daný úsek po vybudovaní používať po uvedení do prevádzky a aj vo výhľade na 15 až 20 rokov.
Ale to podstatné spravidla uniká. Je to pomoc zaostávajúcim regiónom, ktoré zaostávajú aj preto, že takúto infraštruktúru vybudovanú nemajú, že podnikateľské subjekty a aj veľkí zahraniční investori tieto regióny radšej obídu, lebo bez fungujúcej dopravy sa podnikať nedá. A to je v konečnom dôsledku príčina, prečo priemerné denné intenzity dopravy dosadené do vzorcov nepodporia efektivitu investície. Intenzita dopravy v takýchto prognózach ani nerastie. Nemá prečo, veď región stagnuje, pracovná sila postupne odchádza, a tak podľa prognózy nemá plánovaná infraštruktúra ani v budúcnosti užívateľov. A hladové doliny sú ešte hladovejšie, lebo štát nevytvára podmienky na ich hospodársky rozvoj. Ale takýto vývoj je potrebné v celospoločenskom záujme zmeniť.
Vytvorenie podmienok hospodárskeho, ekonomického a spoločenského rozvoja všetkých regiónov, teda vyrovnávanie rozdielov, je jedným z cieľov politiky vlády. O tom dobre vedia nielen Ministerstvo dopravy, ale aj Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré sa márne snaží získať potrebné investície podnikateľských subjektov do zaostávajúcich regiónov. Minister Peter Žiga v súvislosti so zamietavým stanoviskom ÚHP k výstavbe R2 povedal: „Je to zlý odkaz pre regióny, ako je Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Revúca, ktoré majú pocit, že sú na okraji záujmu a kde už teraz získavajú hlasy extrémisti."
Zverejňovanie podobných zjednodušených konštatovaní Útvarom hodnoty za peniaze netraumatizuje len niektorých členov vlády, predsedov samosprávnych krajov, primátorov a starostov, ale aj širokú verejnosť. Tá v túžbe upozorniť na svoje problémy a potrebu hľadať riešenia vychádza do ulíc a blokuje dopravu. Na takéto verejné demonštrácie si budeme musieť zvykať dovtedy, kým budeme pred zdravým rozumom uprednostňovať len ekonomické kritérium.