Pre budúcnosť Slovenska je síce dôležité, ako tento rébus Fico, Danko a Bugár vyriešia, no oveľa podstatnejším sa javí spôsob, akým sme do tejto situácie dospeli a ako z nej vybŕdneme. Jediným nespochybniteľným faktom je vražda novinára a jeho snúbenice. Nevieme však o skutočnom motíve tohto činu, a preto je intelektuálne, ale aj mravne neakceptovateľné hádzať vinu, čo i len politickú, na kohokoľvek. Všetko ostatné, čo sprevádza súčasnú politickú a mediálnu vravu, je zväčšia propaganda. Alebo dohady.
Na propagande a dohadoch pripravil svoje kontroverzné televízne posolstvo prezident Andrej Kiska. Na propagande a dohadoch sú postavené aj opozičné útoky na legitimitu vlády a parlamentnej väčšiny. A propaganda a dohady sú základom aj pre nátlakové aktivity viacerých médií, ktoré spolupracujú s organizátormi protestov na obídení republikánskych inštitúcií určených na riešenie politických sporov.
Volať si pri každej stresujúcej a znepokojujúcej udalosti na pomoc ulicu je zlyhaním politiky.
Politici si to nemôžu dovoliť povedať nahlas, no pravda je taká, že v zdravej spoločnosti nesmie o vážnych spoločenských otázkach rozhodovať ulica. Dajme bokom všetky prirovnania s novembrom 1989, pretože tie s aktuálnou situáciou neobstoja kvalitatívne ani kvantitatívne. Ak je pre zdravý vývoj spoločnosti v strednej Európe nevyhnutná demokracia, tak pre zdravie demokracie je rovnako dôležité rešpektovanie, zveľaďovanie a ochraňovanie republikánskych inštitúcií.
To, čo dnes reprezentujú organizátori protestných akcií, veľká časť revolučne naladených médií a prakticky celá opozícia, je deštrukcia inštitúcií republiky, ktoré sú jedinou zárukou ochrany spoločnosti nielen pred tyraniou väčšiny, ale aj pred tyraniou revolučného romantizmu alebo nekontrolovaných politických vášní.K republikánskym inštitúciám nepochybne patrí parlament. Nielen ako zastupiteľský a zákonodarný zbor, ale aj ako aréna, kde by sa na primeranej intelektuálnej a kultúrnej úrovni mali zrážať rozdielne politické názory a sociálno-ekonomické záujmy. Práve v parlamente sa majú a musia riešiť politické konflikty, spory o vnútorné usporiadanie krajiny a o jej zahraničnú politiku. Nie davy, ulice, námestia a rečnícke tribúny, ale parlament je nástrojom riadenia krajiny a zdrojom legitimity jej vlády.
Dôležitým nástrojom budovania a spravovania republiky sú aj priame, tajné a pluralitné voľby. Podľa našej ústavy je funkčné obdobie Národnej rady vymedzené štyrmi rokmi a v tomto intervale sa majú konať aj pravidelné voľby. Mimochodom, je sporné, či skrátenie volebného obdobia (hoci aj 90 hlasmi) je v súlade s Ústavou SR.
Ale na to sa dodnes Ústavného súdu nik nepýtal. Pochopiteľne, môže sa stať, že vláda stratí v parlamente väčšinu a nová sa nenájde. Ak sa však obzrieme dva roky dozadu, opozícia a novinári v úlohe aktivistov požadujú viac či menej otvorene pád vlády takmer od marca 2016. Lenže tak nefunguje demokracia ani republika a dochádza k deštrukcii celého politického systému.
Volať si pri každej stresujúcej a znepokojujúcej udalosti na pomoc ulicu je zlyhaním politiky a popieraním republiky ako spôsobu a formy vlády. Republikánske ustanovizne sú nezastupiteľnými nástrojmi vyspelej demokracie. A to, čo sa dnes vydáva za politickú krízu, je deštrukciou týchto inštitúcií.