Súčasný stav akútnej potreby pracovnej sily zo zahraničia nevznikol len tak zo dňa na deň. Ide o dôsledok určitého vývoja poznačeného niekoľkými fenoménmi. Jedným z nich je niekoľko stotisíc ekonomických emigrantov, čiže odlev kvalitnej a vzdelanej pracovnej sily do zahraničia. Medzi dôvody tohto javu patrí nespokojnosť so mzdovým ohodnotením a pracovnými podmienkami, politická situácia a vysoká miera korupcie.
Práve prvý dôvod je v rukách zamestnávateľov v súkromnej i vo verejnej sfére. Vyššie mzdy a zlepšovanie zamestnaneckého prostredia sú hlavným motivátorom pre návrat emigrantov na Slovensko. To patrí v rámci EÚ ku krajinám s najvyšším podielom zmennej prevádzky alebo odpracovaných hodín v noci. Zamestnanci sú tlačení do nadčasov, skrátených úväzkov či nútených živností. Namiesto lákania našich zamestnancov spoza hraníc zlepšovaním pracovného prostredia a zvyšovaním miezd si zamestnávatelia volia ich ďalšie vytláčanie a nahrádzanie menej kvalitnou pracovnou silou.
Skúsenosti zo západnej Európy v súvislosti s otvorením pracovných trhov ukazujú, že sa nezlepšili. Naopak, prispôsobili sa horším podmienkam.
Ďalším fenoménom je silná orientácia na jeden segment hospodárstva – automobilový priemysel, kde je najvyšší dopyt po chýbajúcej pracovnej sile. To vyvoláva potrebu orientácie vzdelávania prednostne na technické smery a z toho vyplýva nesúlad aktuálnych potrieb trhu práce so vzdelávaním. Tu však treba upozorniť, že zdravá spoločnosť potrebuje absolventov a odborníkov aj v iných odvetviach či vo vedeckých disciplínach.
V zoznamoch uchádzačov o zamestnanie je vyše stotisíc takých, čo sú v tejto evidencii kratšie než dvanásť mesiacov. S nimi sa dá stále pracovať, lebo ešte nestratili pracovné návyky, je možné ich dokvalifikovať. Zaškolenie či vzdelávanie domáceho zamestnanca je určite pre zamestnávateľa lepšia investícia ako náklady a riziká spojené so zamestnaním cudzinca. Dôležité je zamerať sa aj na dlhodobo nezamestnaných a pracovať s nimi ako so skupinou potenciálnych zamestnancov, vyhodnocovať príčiny ich „neochoty“ zamestnať sa a nastaviť opatrenia, ktoré tieto príčiny vyriešia.
Možno chápať potrebu migrácie pracovnej sily v dôsledku takmer prirodzenej miery nezamestnanosti, no musí ísť o riadenú ekonomickú migráciu s dôrazom na zachovanie bezpečnosti krajiny, práv občanov SR, ako aj cudzincov. Nedá sa súhlasiť so zneužívaním pracovníkov, ich nerovnakým postavením a sociálnym dumpingom, čo by vyvolávalo spoločenské, sociálne a ekonomické napätie. Súkromné záujmy spoločností a firiem, ako aj dosahovanie ekonomických benefitov nemôžu byť nadradené ochrane zamestnancov, ich zdravia, bezpečnosti a všeobecnému verejnému záujmu.
Na Slovensku dosiaľ neexistovala komplexná stratégia pre riešenie problematiky náboru a zamestnávania zahraničnej pracovnej sily. A tak vznikol materiál nadrezortného charakteru – Stratégia pracovnej mobility cudzincov v SR s cieľom predložiť konkrétnu víziu a stanoviť opatrenia v oblasti regulovanej pracovnej mobility cudzincov na našom trh práce.
V stratégii sa uvádza, že cieľom je „preferovanie vysokokvalifikovaných občanov tretích krajín“, pričom realita je taká, že slovenský pracovný trh vyžaduje nízko kvalifikované až nekvalifikované pracovné pozície, ktoré už v súčasnosti vykonávajú cudzinci. Obsadzujú horšie platené pracovné miesta a dostávajú nižšiu mzdu ako ich slovenskí kolegovia. V praxi sa objavujú prípady, že zamestnávatelia prepúšťajú slovenských zamestnancov a nahrádzajú ich zahraničnými, najlepšie cez agentúry dočasného zamestnávania.
Navrhnuté opatrenia opomínajú potenciálne riziká, ktoré môže spôsobiť priveľká liberalizácia podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Treba na ne upozorňovať, aby sa dal ich vznik a nárast eliminovať. Nekontrolovaný prísun pracovnej sily zo štátov, kde sú mzdové, sociálne či pracovno-právne štandardy na nižšej úrovni ako u nás, môže spustiť deformáciu zamestnaneckého prostredia.
Skúsenosti zo západnej Európy v súvislosti s otvorením pracovných trhov ukazujú, že sa nezlepšili. Naopak, prispôsobili sa horším podmienkam. Takáto situácia môže priniesť spomalenie, resp. zastavenie rastu platov na Slovensku, keďže potenciálni zahraniční zamestnanci budú prichádzať z krajín, kde je mzdové ohodnotenie nižšie a nebudú sami participovať na aktivitách, ktoré vyvolávajú tlak na rast miezd. To môže oslabovať kolektívne vyjednávanie, organizovanie štrajkov či iných akcií zameraných na zlepšenie mzdového ohodnotenia a pracovných podmienok.
Na všetkých zamestnancov sa musia vzťahovať pracovno-právne štandardy rovnako, ale ochota pracovať „za menej“ a „viac“ v sebe skrýva riziko tieto štandardy kriviť. Za takýchto predpokladov je dôležitá kontrolná činnosť a rozličné formy sankčných opatrení. To však bude pri súčasnom stave finančne i personálne poddimenzovaných inšpektorátov práce viac než náročné.