Férovka kandidátov

V súvislosti s ukončením odovzdávania listín s kandidátmi do komunálnych volieb sa začala diskusia o tom, ako narastá počet nezávislých kandidátov na úkor ich straníckych súperov. Je zrejmé, že aj desiateho novembra nezávislí zvýšia svoje zastúpenie v samosprávnych orgánoch miest a obcí. Treba sa však sústrediť na to, aká veľká bude celková obmena na radniciach a v poslaneckých laviciach. V tom spočíva podstata budúcnosti.

04.10.2018 16:00
debata (1)

Komunálne voľby sa neobmedzujú na súboj ľavice s pravicou, vládnych značiek s opozičnými či strán s nezávislými kandidátmi. Napriek tomu je mimoriadne obľúbená debata, ktorá sa obyčajne skončí všeobecným konštatovaním, že ľuďom sú už dlhší čas sympatickejší kandidáti bez partajného trička, lebo všeobecná dôvera v politické strany upadá.

V súčasnom období pôsobí 1 104 starostov a primátorov a okolo 6 000 poslancov bez straníckej príslušnosti. To je v porovnaní s prvými voľbami v roku 1990 výrazný skok, keďže vtedy bolo dokopy zvolených 1 706 nezávislých richtárov a 454 poslancov. Počet bezpartajných komunálnych politikov teda výrazne rastie, a tí vytláčajú stranícku politickú reprezentáciu.

Za pravdu očakávanému trendu ústupu strán z komunálu dáva aj júlový prieskum agentúry FOCUS. Podľa nej miestnej samospráve dôveruje 65,2 opýtaných a parlamentu 31,5 percenta ľudí. Samozrejme, že svoj podiel na tom majú aj miestne politické štruktúry. Najmä tie by si mali spytovať svedomie, lebo po úspešnej bezpartajnej osobnosti sa mali dávno natiahnuť a získať ju pre svoju prácu. Veď miestna elita musí byť prínosom pre každú stranu, ktorá zodpovedne myslí na budúcnosť.

Nepotrebujeme zástupcov s presvedčením, že samospráva má byť zisková, lebo ona nie je firmou. Ani by sme nemali stáť o takých, čo si myslia, že by mala byť ako univerzálna mimovládka, ktorá vyhovie všetkým.

Okrem toho politické strany pod ťarchou presunu moci a zodpovednosti spôsobenou zásadnou reformou verejnej správy, kompetenčným a finančným posilnením komunálnej sféry absolútne nezareagovali vo svojich stanovách ani vo vnútornom politickom živote. A tak prispeli k očakávanej situácii. Nezabúdajme pritom, že kým počet straníckych kandidátov limituje celkový počet mandátov v obecných a mestských zastupiteľstvách, tak počet ich bezpartajných konkurentov je takmer neobmedzený. Ich strop v podstate neexistuje. Aj preto sa nám na kandidačných listinách nezriedka ponúka výrazná presilovka nezávislých v porovnaní so straníckymi adeptmi.

Prognózovať výsledky volieb podľa očakávaného ústupu strán z radníc alebo zo zastupiteľstiev, prípadne ich hodnotiť porovnávaním s doterajšími mandátmi a číslami, ktoré vzídu z komunálnych volieb, je pre samosprávu absolútne nepodstatné. Mali by sme sa radšej sústrediť na celkovú obmenu, pretože od kvality novozvolených poslancov, starostov a primátorov závisí to, ako to bude v mestách a obciach vyzerať nielen najbližšie štyri roky.

Obmena vo vedení samospráv môže otvoriť dvere k verejným zdrojom, originálnym kompetenciám i výkonu štátnej správy na miestnych úradoch ľuďom, ktorí o tom nemajú ani tušenia. Nepotrebujeme zástupcov s presvedčením, že samospráva má byť zisková, lebo ona nie je firmou. Ani by sme nemali stáť o takých, čo si myslia, že by mala byť ako univerzálna mimovládka, ktorá vyhovie všetkým a každému.

Od každej obce a od každého mesta musíme očakávať ekonomickú stabilitu a postupný rozvoj. To dokážu garantovať len tí, čo rozumejú princípom miestnej územnej samosprávy, chránia jej hodnoty, zvládnu zverené úlohy a rozumejú povinnostiam. Iba s nimi si môže samospráva naďalej zachovať vysokú dôveryhodnosť a obyvateľom poskytne to, čo očakávajú.

Komunálne voľby nesmieme chápať ako férovku medzi kandidátmi z odlišných táborov, ale by sme sa mali sústrediť na veľkosť volebnej obmeny, jej dosahy a riziká.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #samospráva #komunálne voľby 2018