Predovšetkým treba zopakovať, že referendum bolo konzultatívne, teda poradné. Nebolo ústavné ako napr. v Čiernej Hore v roku 2006, ktoré rozhodlo o obnovení samostatnosti tejto krajiny od Srbska.
Aj v Macedónsku platí, že referendum je platné, keď sa na ňom zúčastní aspoň 50 percent zapísaných voličov. Lenže viacerí domáci i zahraniční odborníci z oblasti práva už predtým upozorňovali, že to nemusí platiť v prípade, keď ide o konzultatívne referendum.
Ich názor bol odôvodnený. V zozname voličov je síce zapísaných 1 805 000 občanov, ale na základe posledného sčítania obyvateľstva, ktoré bolo pred šestnástimi rokmi, v roku 2002. Zoznam síce obnovovali, lenže v Macedónsku je v dôsledku ťažkej sociálnej a hospodárskej situácie obrovský odliv ľudí do zahraničia. Z krajiny s dvoma miliónmi obyvateľov odišla za živobytím a uplatnením približne tretina občanov – asi 700-tisíc ľudí.
Týmto historickým kompromisom získa Macedónsko od Grécka uznanie macedónskej národnej a štátnej identity, uznanie národného jazyka. A dohoda zvýši bezpečnosť a stabilitu na Balkáne.
Na voličskú účasť v referende (36,87 percenta) sa treba teda pozrieť aj z toho hľadiska. Určite mohla byť vyššia – aspoň o 10 percent, ako približne v parlamentných voľbách v roku 2016. Také boli aj predreferendové odhady v Skopje. Rozhodne to však nebol debakel, veď 91,48 percenta odovzdaných hlasov (vyše 605-tisíc) sa kladne vyjadrilo na otázku referenda. To je očividne bližšie k úspechu.
V Macedónsku nie, ale u nás sa ľudia pýtajú, prečo boli vlastne tri otázky spojené do jednej. Macedónci však chápu, že ide naozaj o jednu otázku. Ich krajina sa usilovala o vstup do NATO od roku 1993, ale v roku 2008 Grécko vetovalo začlenenie krajiny kvôli jej názvu – Grécko neuznáva názov Macedónska republika, ale iba názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM). To isté platí o členstve v EÚ – Macedónsko je kandidátom na členstvo od roku 2005, ale prístupové rokovania boli zmrazené. Preto je terajšia dohoda s Gréckom o zmene názvu na Republika Severné Macedónsko organickou súčasťou úsilia tohto štátu vstúpiť do euroatlantických štruktúr.
Riešenie celého komplexu týchto problémov sa teraz presúva do parlamentu, kde vládna koalícia (v 120-člennom parlamente má 71 mandátov) musí získať ústavnú dvojtretinovú väčšinu (80 hlasov) na schválenie ústavných zmien. To by umožnilo ratifikovať dohodu s Gréckom a partnerom v Aténach by sa otvorila cesta aj k ratifikácii dohody v gréckom parlamente. Všetko by sa to mohlo odohrať do apríla budúceho roku. Koalícia vedená premiérom Zoranom Zaevom sa teda pokúsi získať 10 hlasov z opozičných radov. Vylúčené to nie je, lebo v podstate aj opozičné strany podporujú euroatlantickú orientáciu Macedónska. Výhrady majú najmä voči zmene názvu krajiny.
Je to nepochybne citlivá, emocionálna otázka. Ľudia z vládnej koalície vysvetľujú historický kompromis slovami, že Macedónsko za zmenu názvu získa od Grécka uznanie macedónskej národnej a štátnej identity, uznanie národného jazyka. A dohoda svojimi dôsledkami zvýši bezpečnosť a stabilitu v regióne západného Balkánu oslabovanú problémami vzťahov medzi Srbskom a Kosovom i neistotou vládnucou v Bosne a Hercegovine.