U nás odpad, pre Dánov poklad

09.07.2019 16:00

Slovensko patrí medzi najzaostalejšie krajiny Európskej únie v spracovaní odpadu. Toho komunálneho vyprodukujeme viac ako dva milióny ton ročne a až 60 percent z neho putuje na skládky. Tých je celkovo 116. Zaujímavosťou je, že u nás tvoria kostru spracovania, resp. nespracovania odpadu. Horšie sú na tom iba Rumuni a Bulhari.

Iba 23 percent odpadu sa triedi a 10 percent energeticky zhodnocuje v Bratislave a Košiciach. Tam sa z neho vyrába teplo a elektrická energia. Vo väčšine západných štátov Európy sú skládky už zákonom zakázané. Samotná Európska komisia ich považuje za neprijateľnú formu likvidácie odpadu, keďže z nich nie je žiadny osoh. Navyše produkujú množstvo skleníkových plynov, z ktorých najnebezpečnejší je metán a priesakové vody „obohatené“ napríklad o ťažké kovy, syntetické organické zlúčeniny ako trichlóretylén, dichlórmetán, terrachlórmetán, vinylchlorid, tetrachlóretylén, aromatické uhľovodíky, okrem iného benzén, xylény, chlorované aromatické uhľovodíky atď.

Ak výdatne zaprší, výluhy tohto mixu stekajú do spodných vôd a pôdy. Aj preto EÚ odporúča ich reguláciu. Do roku 2035 by Slovensko malo skládkovať maximálne desatinu z celkového objemu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Čo však s ním potom?

Väčšina vyspelých krajín Európy ho dnes likviduje dvoma spôsobmi: triedením, teda materiálovým zhodnotením skla, kovov, plastov a papiera (SR v súčasnosti triedi iba 23 %) a energetickým zhodnotením. Najefektívnejšie idú na to vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku, ale aj v susednom Rakúsku. Dáni zakázali skládky už roku 1997. Oproti tomu triedia okolo 60 percent komunálneho odpadu. Zvyšok premieňajú v zariadeniach na energetické využitie odpadu na teplo a elektrinu.

Do roku 2035 by Slovensko malo skládkovať maximálne desatinu z celkového objemu vyprodukovaného komunálneho odpadu. Čo však s ním potom?

Tie vykurujú takmer pätinu domácností a vyrobia toľko elektriny, že pokryje päť percent spotreby Dánska. V súčasnosti ich je v prevádzke 32 a štyri sú práve vo výstavbe. V porovnaní s našimi dvoma spaľovňami je to ako sci-fi. Navyše ak si zoberieme fakt, že táto škandinávska krajina má okolo 5,8 milióna obyvateľov a môžeme ju teda smelo porovnávať so Slovenskom, je to pre nás kruté nastavenie zrkadla.

Zaujímavosťou je, že Dánske kráľovstvo chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je aj nový závod Amager Hill v Kodani, ktorý je svetovo známy svojím lyžiarskym svahom na streche a ktorý bude mať kapacitu 400-tisíc ton spracovania odpadu ročne. Mimochodom, ide o takmer dvojnásobnú ročnú kapacitu, ako má bratislavské OLO a košický KOSIT dokopy.

Ako teda nakladať s odpadom? Najnovšie výpočty Konfederácie európskych zariadení na energetické využitie odpadu (CEWEP) ukazujú, že do roku 2035 budú potrebné kapacity na spracovanie 142 miliónov ton zvyškového odpadu. Súčasná kapacita jeho energetického spracovania v Európe dosahuje 101 miliónov ton. Podľa prezidenta CEWEP Paula De Bruyckera to znamená, že únii budú chýbať kapacity na spracovanie 40 miliónov ton odpadu. Viceprezident CEWEP Marián Christenko, ktorý je zároveň člen predstavenstva CEO spoločnosti ewia, tvrdí, že sa táto prognóza dotýka veľmi citlivo aj Slovenska:

„Za predpokladu, že naša krajina zázrakom naplní prognózu EÚ a do roku 2035 bude triediť 60 až 65 percent všetkého komunálneho odpadu, ešte stále nám budú chýbať kapacity na spracovanie 35–40 percent odpadu. Ak odrátame 10 percent mieru povoleného skládkovania a 10 percent, ktoré spracúvajú prevádzky v Bratislave a Košiciach, stále je v lufte 15 až 20 percent odpadu.“

Práve spoločnosť ewia ohlásila v polovici mája megainvestíciu 600 miliónov eur do výstavby piatich centier cirkulárnej ekonomiky, ktoré by v regiónoch Trnava, Nitra, Banská Bystrica, Žilina a Trenčín mali kombinovať recykláciu odpadu s jeho premenou na elektrinu a teplo. Kapacita jedného zariadenia by mala byť 130-tisíc ton spracovaného odpadu ročne. Výsledkom by mala byť asi polovica materiálovo znovu použiteľného odpadu, 57 GWh elektrickej energie a 170-tisíc GJ tepla.

Jedno centrum by bolo schopné pokryť ročnú spotrebu v prípade elektrickej energie v 23-tisíc domácnostiach, v prípade tepla by išlo o 2 500 domácností. Podľa Christenka odborníci spoločnosti už pracujú na prvom takomto zariadení v Nitrianskom kraji, ktoré by podľa optimistických prognóz mohli spustiť o päť až sedem rokov do prevádzky.

Čo k tomu dodať? Azda iba konštatovanie, že na rozdiel od Dánov s 32 takýmito zariadeniami väčšinu vzácneho odpadu namiesto recyklácie a premeny na energiu zakopávame do pôdy, kde nám navyše kontaminuje spodné vody. Aká je v tom logika?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#znečisťovanie #recyklácia #likvidácia odpadu #skládky odpadu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku