Po predčasných voľbách v roku 2017 sa základom pre koalíciu s extrémne pravicovou FPÖ stala neoliberálna ekonomická politika, legislatíva namierená proti pracujúcim a vylučujúca protiimigračná sociálna politika. Hoci si boli ÖVP a FPÖ programovo blízke, koalícia sa rozpadla v roku 2019 po veľkom škandále v FPÖ a otvorenom zápase o prevzatie kontroly nad ministerstvom vnútra.
Argument menšieho zla?
Po vlaňajších predčasných voľbách začala FPÖ prejavovať menej entuziazmu z pokračovania koalície. Vzhľadom na početné škandály sa v novej vláde mohla ľahko stať zdrojom permanentnej nestability. Zdá sa, že tento faktor napokon zavážil viac ako programová blízkosť. Ľudovci sa rozhodli vstúpiť do rokovania so Zelenými, ktorí to vnímali ako šancu dostať do vládnutia ekologický rozmer. Okrem toho sa prihliadlo aj na argument menšieho zla.
Pri obhajobe koaličnej dohody predseda Zelených Werner Kogler vyhlásil, že nie je jedno, či ÖVP vládne so Zelenými, alebo s FPÖ. Keďže koalícia ÖVP s FPÖ systematicky krátila financovanie kritických občianskych združení, mnohí aktivisti z mimovládneho sektora tlačili práve na koalíciu Zelených s ÖVP.
Program novej rakúskej vlády kombinuje neoliberálnu ekonomickú a reštriktívnu migračnú politiku s niekoľkými inovatívnymi sociálno-ekologickými prvkami.
Sociálne pozadie oboch strán nemá od seba ďaleko, aspoň nie na vidieku a v menších mestách, kde mnohí členovia Zelených pochádzajú zo sociálno-katolíckeho prostredia. Viedeň je v tomto smere odlišná. Tam je strana ľavicovejšia a vládne spolu so sociálnymi demokratmi. Výhrady Zelených voči koalícii sú najsilnejšie práve v hlavnom meste.
Ľudovci vstúpili do rokovaní zo silných pozícií. Vzhľadom na rozdiely v sociálnych politikách a postojoch k migrácii a ekológii medzi oboma stranami Kurz navrhol spôsob rozdelenia moci, v rámci ktorého by jeho strana presadila svoje priority v oblasti znižovania daní a reštriktívnych postojov k migrácii, priority Zelených by sa zase reflektovali v politike proti klimatickým zmenám. Zásada rozdelenia sfér vplyvu medzi vládnymi stranami sa v rakúskej politike uplatňuje už dlhodobo a bola aj základom koalícií SPÖ a ÖVP, ktoré mali rozdielne agendy.
Ako si podelili ministerstvá
Mocenská rovnováha a príslušné priority sa premietli do rozdelenia ministerstiev. Ľudovci získali tie kľúčové (financie, ekonomické záležitosti a poľnohospodárstvo), agendu pracovnoprávnych vzťahov, ktorá spadá pod ministerstvo pre rodinné záležitosti, ako aj rezorty vnútra, obrany, školstva a zahraničných vecí. Zelení dostali nové „superministerstvo“ zamerané na infraštruktúru a životné prostredie, ďalej rezorty spravodlivosti, sociálnych vecí (bez pracovnoprávnej agendy) a malé ministerstvá pre štátnych úradníkov, šport atď.
Ekonomická agenda vo vládnom programe nesie neoliberálnu stopu ÖVP. Príslušná kapitola sa začína niekoľkými návrhmi v prospech podpory kapitálového trhu. Daň z príjmov právnických osôb sa má znížiť z 25 na 21 percent. Zredukuje sa aj daň z príjmov fyzických osôb.
Daňový systém sa má ekologizovať. Tu sú však návrhy menej konkrétne a kľúčové opatrenia sa zameriavajú iba na obdobie do roku 2022. Keďže konkrétna ekologická cenotvorba sa ešte len bude formulovať, na odklad existujú technické dôvody. Z hľadiska časovania sa však agenda ekologických daní dostala do nevýhody.
V súlade s neoliberálnym myslením vládny program stanovuje zásadu vyváženého rozpočtu. Tento faktor vážne obmedzuje priestor pre verejné investície, hoci program uznáva kľúčový význam novej infraštruktúrnej politiky pre ekologickú reštrukturalizáciu. Predpokladá posilnenie verejnej dopravy prostredníctvom nového tarifného systému a výstavbu cyklistických chodníkov. Vo verejnom obstarávaní sa majú uprednostňovať ekologickejšie postupy.
V tomto smere program prekračuje neoliberálnu politiku a navrhuje proaktívne štrukturálne zmeny. Vplyv ekologických opatrení na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami sa má stlmiť.
Reštrikčná migračná politika
Ofenzíva niekdajšej koaličnej vlády ÖVP s FPÖ voči odborovým zväzom a zamestnaneckej komore sa má skončiť. Pravdepodobne však ľudovci využijú svoju ministerskú pozíciu v oblasti agendy pracovnoprávnych vzťahov na uprednostnenie podnikateľských záujmov.
Koncom minulého roka ústavný súd rozhodol o protiústavnosti viacerých zmien v zákonoch upravujúcich minimálne sociálne zabezpečenie, ktoré presadila vláda ÖVP/FPÖ. Uvedené zmeny sa sústredili čiastočne explicitne aj implicitne proti migrantom a utečencom. Program o úprave týchto predpisov mlčí. Zrejme zostane na regionálnych vládach, ako sa k tomuto problému postavia.
Nová vláda bude v oblasti migrácie a utečencov pokračovať vo veľmi reštriktívnej línii. Jedným z najkontroverznejších bodov je návrh na zavedenie preventívneho zadržania osôb podozrivých z ohrozenia „verejnej bezpečnosti“ v rámci medzinárodných ľudskoprávnych noriem. To nie je v súlade s rakúskou ústavou ani so zásadami právneho štátu.
Ďalšie opatrenia sa zameriavajú na konzervatívnych moslimov, napríklad zákaz nosenia šatiek u žiačok do 14 rokov. Ľudovci si zároveň zabezpečili možnosť hľadať za určitých podmienok parlamentnú väčšinu mimo koalície v otázkach migrácie a utečencov.
Silne pravicový prístup k migrácii je pre Zelených najtrpkejšou pilulkou. Tá bola osladená len silnejšími pravidlami transparentnosti vo verejnej správe a financovaní politických strán. Vládny program kombinuje neoliberálnu ekonomickú a reštriktívnu migračnú politiku s niekoľkými inovatívnymi sociálno-ekologickými prvkami.