Hnutie OĽaNO síce zvíťazilo, ale bolo vždy formované ako „úzkoprofilová strana“ – s minimom straníkov a expertov podriadených priamo Igorovi Matovičovi. Ľudia mu dali hlas za jeho marketingový boj proti korupcii, no akosi zabudli, že spoločnosť a štát neformujú len zabávači, tanečníci či tenisti.
Absentujú osobnosti
Nik nečakal, že najsilnejšej strane a tiež hnutiu Sme rodina budú chýbať ľudia na ministerské posty. To môže postupne veľmi destabilizovať riadenie štátu. Matoviča prirovnávajú k súčasnému českému premiérovi. Andrej Babiš dokáže umne lavírovať na tenkom ľade, je tiež výborný v politickom marketingu, vie skĺbiť pravicové i ľavicové prvky tak, aby sa nevylučovali. Tým eliminuje konkurenciu a zachováva tak krehkú stabilitu.
Ale ani Babiš nemá mnoho odborníkov a čerpá preverených ľudí iba zo svojej firmy. Nedávno to vyústilo do absurdity, keď nemal koho nominovať na čelo ministerstva dopravy, tak podriadil trvalo tento rezort pod iného ministra.
Nik nečakal, že Matovičovej strane a tiež hnutiu Sme rodina budú chýbať ľudia na ministerské posty. To môže postupne veľmi destabilizovať riadenie štátu.
SNS a Dobrá voľba na rozdiel od strany Vlasť tesne preliezli trojpercentnú hranicu, čo im zabezpečuje zdroj príjmov zo štátneho rozpočtu. Národniarom stačí zmeniť svoje vedenie a nájsť trochu charizmatického lídra. Otázka je, či takého nájdu. Navyše, kotlebovci im budú robiť na národniarskom poli veľkú konkurenciu. Vlasť a Dobrá voľba nesplnili svoj marketingový účel a nemajú dôvod ďalej existovať. Štefan Harabin a jeho blízke okolie by sa mohli integrovať do vedenia SNS, ak by na to pristúpila.
Strany Spolu a Za ľudí sú v rozklade a čaká ich asi osud Procházkovej Siete. Zo Spolu odišli dve hlavné osobnosti a nemá zmysel ju naďalej živiť. Za ľudí nesplnila hlavný (a vari jediný) zámer – dosadiť Andreja Kisku za premiéra. Ten neustál ani boj o kreslo šéfa Národnej rady. Ďalšie zotrvanie v straníckej politike by degradovalo jeho pozíciu bývalého prezidenta. Zo zdravotných dôvodov sa Kiska radšej stiahol a môže prípadne čakať na problémy súčasnej koalície, v pravý čas z nej vystúpiť, prejsť do opozície a čakať na zmŕtvychvstanie v predčasných voľbách.
Priestor pre občiansku pravicu
Je pravdou, že na Slovensku sa vytvoril určitý priestor pre pravicovú občiansku stranu. SaS je liberálna, KDH konzervatívne a OĽaNO je len dočasné. Za ľudí a Spolu by sa mohli spojiť a čakať na svoju príležitosť, no zrejme tam už nie je žiadna vôľa.
Progresívne Slovensko po nečakanej výhre Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách a následnom víťazstve vo voľbách do Európskeho parlamentu precenilo svoje možnosti. Jeho predstavitelia sa neraz správali povýšenecky. Je otázne, či by vôbec dosiahli hranicu piatich percent, keby neboli v koalícii so Spolu.
Nevedeli ani zadefinovať, či sú stranou zelenou alebo liberálnou. To viedlo k tomu, že okrem boja proti kotlebovcom (popri Smeru) nemali vlastnú tému. Ak chce PS ďalej existovať, malo by ustúpiť od koketérie s liberálmi, pretože toto miesto okupuje SaS, a stať sa stranou ekológov (podobne ako úspešní zelení v Rakúsku a Nemecku). Klásť pritom dôraz na európske a globálne témy ako sú zmena klímy, otepľovanie (uhlíková daň), ekologická ekonomika, výroba a spotreba, lokálna výroba (poľnohospodárstvo) či príjmová, rodová a sociálna rovnosť.
Týmto trendom bude pomáhať aj postupný ústup voličov od Sme rodina. Kollárove sľuby asi vyjdú naprázdno. Nájomné byty sa možno začnú stavať, ale v obmedzenom počte a až o dva roky, na zrušenie doplatkov na lieky pre deti a seniorov sa nenájdu v hospodárskej recesii peniaze. Navyše Boris Kollár v túžbe po kresle predsedu Národnej rady začal pripomínať Andreja Danka.
Smer na plytčine
Smer zastavil pád a uviazol na plytčine. Výmena Petra Pellegriniho za Roberta Fica však v praxi môže znamenať iba výmenu jedného biznis krídla za druhé. Navyše sa zdá, že súčasný predseda strany pri pohľade na veľmi rozmanitú novú vládnu koalíciu zacítil šancu. Domnieva sa, že sa čoskoro rozpadne, mohol by vyhrať prípadné predčasné voľby a získať späť stratené renomé.
Táto strana je však po dvanástich rokoch vlády vyčerpaná, bez nápadov a myšlienok. Pellegrini síce predstavuje komunikatívnejšiu a prístupnejšiu tvár Smeru, ale vôbec nepoznáme jeho hodnotové a programové nastavenie. Čím sa vlastne líši od Fica? Naopak, ostrejší Fico môže byť v opozícii prospešnejší.
Smer z roku 1999 však dosýta naplnil svoj účel. Ak chce naďalej prežiť, mal by zmeniť svoje videnie spoločnosti a otvoriť sa ľuďom v regiónoch, expertom i ľavicovej inteligencii. Nie je ale isté, či bude záujem o túto dosiaľ uzatvorenú stranu. Prípadný otvorený súboj Fico verzus Pellegrini môže Smer navždy pochovať, čím by splnili sen svojich konkurentov.