Personálne výmeny a čistky

Stalo sa už súčasťou našej politickej kultúry a tradíciou, že po výmene vlád nasleduje personálne zemetrasenie na vyšších stupňoch štátneho aparátu.

30.05.2020 16:00
debata (50)

Niektoré otrasy sa správne pokladajú za samozrejmosť. Asi nikoho neprekvapila výmena poradcov predsedu vlády. Tí predchádzajúci mali zmluvy do konca predpokladaného pôsobenia bývalého premiéra, čiže počítali s odchodom a pravdepodobne ani nemali záujem o spoluprácu s tým súčasným. Ich nástupcovia sú v dobrom zmysle slova ľuďmi súčasnej vlády a tak to asi má byť.

Iné výmeny stráží však nepríjemne prekvapili buď samy osebe, alebo škaredými detailmi. Odvolanie predsedníčky Úradu na ochranu osobných údajov dva týždne pred skončením jej funkčného obdobia či vynútené rezignácie členov Súdnej rady, ktorých odvolávanie po striedaní vlád už v minulosti kritizoval Ústavný súd, patria k tomu horšiemu vo verejnom živote.

Odobratie vodiča a ochranky policajnému prezidentovi je primitívnym pokusom vytlačiť ho z funkcie alebo signálom, že minister vnútra neovláda svoj rezort. Nahradenie predsedu Hlavného banského úradu, ktorý vo funkcii prežil viacero vlád, straníckym kádrom bez akéhokoľvek vzťahu k baníctvu signalizuje mnohé o personálnej politike novej vládnej koalície.

Fungovanie a stabilita štátu závisia nielen, no v nezanedbateľnej miere aj od personálnej kontinuity na vyšších poschodiach štátneho mechanizmu.

Vzniká dojem, že tá nemá pripravené kádre na veľkú časť funkcií, no chce nahradiť ich súčasných držiteľov, a tak siaha po politicky blízkych osobách bez odbornosti alebo po odborníkoch bez politického postoja, čo je takmer rovnako nedobré.

V štátnej správe sa však nebadane vytvorila skupina riadiacich funkcii, ktoré sú aj pri výmene vlád vyňaté z odvolávania a dosadzovania, lebo zabezpečujú niečo, kde by zlyhanie neprežil ani politicky silný minister, a zároveň sa s nimi nespájajú moc či vplyv. Paradoxne ide niekedy o pozície veľmi blízke ústavným činiteľom, ktorí si múdro uvedomujú ich dôležitosť pre úspech vlastného pôsobenia.

Napríklad v Kancelárii Národnej rady SR tá istá osoba desaťročia zodpovedala za organizačné zabezpečenie jej činnosti a každý predseda parlamentu si rozmyslel jej výmenu. Podobných veľmi dôležitých funkcií je viacero. Tento príklad som zvolil, lebo dotyčný vysoký štátny úradník už odišiel do dôchodku.

Žiaľ, funkcie vedúcich iných ústredných orgánov štátnej správy sa dosiaľ obsadzujú nielen predstaviteľmi víťazných strán, čo je v zásade prijateľné, ale iba s minimálnym ohľadom na ich odbornú pripravenosť.

Samostatnú kapitolu predstavujú personálne problémy slovenskej justície, lebo tu sa spájajú požiadavky na nezávislosť, nestrannosť a osobnú integritu. Preto podľa verejne dostupných zdrojov veľmi rozlične podložené podozrenia voči sudcom vedú k radikálnym krokom a volaniu po očiste.

Niekedy blízkosť slov upozorní na nebezpečenstvá. Slovo očista má spoločný základ s hrozivo znejúcim výrazom čistka. Nie je dobrým signálom, keď sudca Ústavného súdu odstúpi po výzvach podpredsedu parlamentu a ministerky spravodlivosti na základe informácií, že niekto sa usiloval ovplyvniť jeho rozhodnutie. Hoci je jasné, že ak vôbec takáto snaha existovala, tak sa na jeho rozhodnutí neprejavila.

Fungovanie a stabilita štátu závisia nielen, no v nezanedbateľnej miere aj od personálnej kontinuity na vyšších poschodiach štátneho mechanizmu. Nie je dobré hlásať, ako transparentne a nestranne budeme v nejakej budúcnosti vyberať vysokých štátnych úradníkov, aby vymenili tých doterajších.

Zdržanlivosť býva cnosťou aj v personálnej politike. Budovaním štátu je, keď sa pri každom striedaní vlád zachová vo funkciách viac osôb ako pri tom predchádzajúcom.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #odvolanie #štátna správa #policajný prezident #personálne zmeny #vládna koalícia #čistky #funkčné obdobie #banícky úrad