Veľa kriku pre nič?

04.10.2020 10:00

Vláda SR by mala do 15. októbra predložiť Európskej komisii prvý návrh tzv. Národného plánu obnovy a odolnosti. Bude sa financovať z mimoriadneho balíka nazvaného Budúca generácia EÚ, známeho viac ako Fond obnovy, vo výške 750 mld. eur. Je to prelomový finančný nástroj. Po prvýkrát v histórii EÚ bude totiž predstavovať spoločný dlh EÚ.

Štáty tzv. Severu na čele s Nemeckom boli až doteraz zásadne proti tomuto inštitútu. Niektoré štáty ho navrhovali už pred viac ako desiatimi rokmi na financovanie dôsledkov finančnej krízy a krízy eura. Neuspeli.

Pre SR je z tohto nového finančného nástroja určených 7,5 mld. eur: necelých 6 mld. eur na plán obnovy a zvyšok na posilnenie iných politík únie – napríklad kohéznej politiky, politiky na podporu regionálneho rozvoja, na tzv. Fond spravodlivej transformácie a pod. Po konzultáciách s Bruselom má konečný plán vláda dopracovať do apríla budúceho roka.

Za zatvorenými dverami

Tá istá vláda, ktorá vo svojom programovom vyhlásení propagovala transparentnosť, pripravila prvý návrh s názvom "Národný integrovaný reformný plán (Slovensko 2.0)“ za zatvorenými dverami. Informácie o tom, kto sa na ňom podieľal, neboli dostupné. Ako to už v tomto štáte býva, keby z „kuchyne“ neunikol text prvého návrhu, nemali by ho ani médiá, ba ani prezidentská kancelária. Uniklo i to, že na pripomienkovanie jednotlivých častí návrhu sa gestor návrhu – Ministerstvo financií SR – obrátil asi na 90 až stovku expertov. Čo ministerskí úradníci z ich pripomienok akceptovali a čo nie, bolo na nich.

Bez pokusu návrh znevážiť, niektoré jeho predstavy sú naozaj iba zbožnými želaniami. Medzi také napríklad patrí vízia, že o desať rokov bude Slovensko magnetom pre talenty Európy, že Slovensko bude mať v regióne strednej a východnej Európy najinovatívnejšie hospodárstvo a pritiahne najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou, že Slovensko sa vymaní z „pasce stredného príjmu“ a pod.

Návod, ako vypracovať plán obnovy a odolnosti komisia poslala štátom až 17. septembra. Zrejme aj bruselskí úradníci dovolenkovali. Ktovie, či keby Brusel zaslal návod vláde SR skôr a bola by si ho prečítala, bola by réžiu prípravy plánu zmenila. V návode sa totiž explicitne uvádza: Štáty sú vyzvané, aby v návrhu Národného plánu obnovy a odolnosti uviedli, ako boli pri jeho príprave využívané konzultácie so sociálnymi partnermi a s mimovládnymi organizáciami a ako sa tieto subjekty zapojili do prípravy reforiem zahrnutých do plánu. Pokiaľ mi je známe, vláda nerokovala ani so zamestnávateľmi, ani s KOZ, ani so Združením miest a obcí Slovenska či s Úniou miest. Chronický rebel Klub 500 vyhlásil, že zloženie pracovnej skupiny, v ktorej z 90 členov bol len jediný priamy zástupca priemyslu, považuje za neprijateľné.

V ostatných dvoch týždňoch sa predsa už o čom-tom diskutovalo i otvorenejšie. V rámci Európskeho týždňa mobility počas okrúhleho stola s názvom Inteligentná mobilita – šanca pre Slovensko hovorili členovia vlády o zámeroch v doprave a v tentotýždňový pondelok počas 14. ročníka Stredoeurópskej energetickej konferencie, ktorá prebiehala on-line a bola zameraná na vzťah energetiky a životného prostredia, sa o tom, čo by chceli mať v pláne obnovy, rozhovorili až štyria ministri vlády

Nereálne predstavy bez reálnych nástrojov

Opatrenia vo vládnom návrhu podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora nezabezpečia riadne fungovanie hospodárstva, jeho zotavenie po kríze a ani mu neumožnia naštartovať svoj rastový potenciál. Dodal, že to nie je reformný plán, ale „nereálne predstavy bez reálnych nástrojov“. Má pravdu. Bez pokusu návrh znevážiť, niektoré jeho predstavy sú naozaj iba zbožnými želaniami. Medzi také napríklad patrí vízia, že o desať rokov bude Slovensko magnetom pre talenty Európy, že Slovensko bude mať v regióne strednej a východnej Európy najinovatívnejšie hospodárstvo a pritiahne najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou, že Slovensko sa vymaní z „pasce stredného príjmu“ a pod.

Nepochybne to, že komisia si svoju domácu úlohu splnila neskoro, čiastočne vládu ospravedlňuje. Vlády mali však k dispozícii závery summitu na túto tému, návrh na reguláciu nového finančného nástroja z mája tohto roka, no i správy komisie k európskemu semestru 2019 a svoje vlastné reformné programy. Nevarili teda z vody.

To, že MF SR horizont prvých úvah posunulo až po rok 2030 a že pri tom uvažovalo aj o iných prostriedkoch ako z Fondu obnovy, z ktorých 75 % by sa malo vyžiť do r. 2023, nie je takým hriechom. Okrem tých, v rokoch 2021 – 2027 bude SR disponovať dosiaľ nevyužitými európskymi prostriedkami a novými prostriedkami viacročného finančného rámca. Spolu to bude viac ako 40 mld. eur. Suma 7,5 mld. eur na vládny plán reforiem a investícií nepredstavuje v skutočnosti až taký veľký balík – len asi 40¤% výdavkov tohtoročného štátneho rozpočtu. Celé európske zdroje do r. 2027 však viac ako dvojnásobok výdavkov štátu v tomto roku.

Hriechom vlády preto bude, ak za takých okolností nebude chcieť do diskusie prizvať opozíciu, ktorej návrh na mimoriadnu schôdzu vládni poslanci zatiaľ zamietli, a všetkých relevantných „hráčov“, ktorí majú pri príprave návrhu čo povedať. Premrhala čas do 15. októbra, dúfajme, že nepremrhá druhú príležitosť do apríla 2021.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#zadlžovanie štátov #vláda SR #Plán obnovy EÚ #Plán obnovy a odolnosti #EÚ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku