Koronavírus a naše chybné opatrenia

23.10.2020 14:00

Zdravotníctvo, školstvo a ekonomika nekolabujú v dôsledku „pandémie“, ale kvôli chybným opatreniam. Najväčšou chybou je, že Pandemická komisia uverila mantre pozitívny = chorý. To je absolútna lož. Pozitívny výsledok v medicíne neznamená automaticky chorobu.

Chybné a zbytočné je aj masívne testovanie. Prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška v rozhovore pre denník Pravda priznáva, že antigénový test má tú nevýhodu, že „nezachytí v dostatočnej miere infikovaných v prvých piatich dňoch od získania infekcie“. To znamená, že ak otestujeme 14 ľudí, kde každý je v inom dni infekcie od 1. až po 14., štyria až piati infekční vyjdú ako negatívni. To je 25 až 30 percent falošne negatívnych výsledkov. Celková senzitivita antigénových testov je 90 %, to znamená, že 10 percent je chybný výsledok (falošne pozitívny alebo negatívny). Ak si dané čísla interpolujeme na 100-tisíc infikovaných ľudí, prichádzame k obrovskému počtu chybných výsledkov.

Ak niečo dávame vyšetriť, musíme vedieť, ako s výsledkom naložíme. Napríklad ak dáme vyšetriť sedimentáciu krvi, čo je marker zápalu, a vyjde nám vyššie číslo, musíme mať plán, čo následne urobíme. Či to len vezmeme na vedomie, pošleme pacienta na ďalšie vyšetrenia, alebo nasadíme liečbu, napríklad antibiotiká.

Paralela z praxe

Na diagnostiku infarktu myokardu sa doteraz bežne používal laboratórny test z krvi na CK – enzým kreatínkinázu. Býva zvýšený v krvi aj z iných príčin (po fyzickej námahe, po športe, pri slabých obličkách, pri liečbe liekmi na cholesterol, u starších ľudí a podobne). Predstavme si hypotetickú situáciu, že dáme otestovať náhodne 10-tisíc ľudí na CK. Garantujem, že minimálne 500 bude mať hodnotu zvýšenú. Ak k týmto 500 ľuďom zaujmeme stanovisko, že sú chorí na infarkt a pošleme ich do nemocnice, resp. na ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia, zdravotnícky systém by v priebehu dvoch týždňov skolaboval. Zahltíme si lôžka pseudochorými a nemôžeme poskytovať starostlivosť reálne chorým. Analógia s koronou je zrejmá.

Úmrtnosť na infarkt myokardu v SR je podľa dát z Národného centra zdravotníckych informácií 4– až 9-percentná. To znamená, že zo 100 ľudí s infarktom zomrú štyria až deviati. Každý 11. až 25. človek, ktorého postihne infarkt, zomrie do mesiaca po jeho vzniku. Celkovo býva hospitalizovaných na Slovensku na JIS 18 000 pacientov ročne s akútnym infarktom myokardu. Denne je tak na oddeleniach JIS kvôli infarktu hospitalizovaných priemerne 49 ľudí!

Len racionálnym vyhodnocovaním faktov môžeme dosiahnuť racionálne riešenie akéhokoľvek problému, koronu nevynímajúc. Nedesím sa korony, ale opatrení, ktorých rozsah a intenzita realizácie v praxi akcelerujú krízu.

Chybná práca Pandemickej komisie s dátami, chybná práca novinárov s medzinárodnými databázami a globálnymi informáciami spôsobujú krízu. Nie samotné ochorenie, ktorého mortalita je okolo 1 %, maximálne do 3% v závislosti od metodiky a typu krajiny. Máme morálne právo radikálne obmedziť život 990 ľuďom, aby sme zabránili desiatim úmrtiam, ktoré predstavujú jedno percento mortality korony?

Mortalita 1 až 3 percentá laika pravdepodobne desí, ale napríklad ak predpokladáme, že mesačná mortalita na infarkt myokardu je priemerne zhruba 7 %, znamená to, že zo 14 ľudí s akútnym infarktom minimálne jeden zomrie.

Návrhy opatrení

Čo teda treba urobiť? Ponechať zákaz návštev v nemocniciach, ako aj obmedzenie návštev v domovoch sociálnych služieb a dodržiavanie hygienických opatrení personálom. V platnosti by mali zostať obmedzenie podujatí nad 500, respektíve 1 000 ľudí. Mali by sme ponechať na rozhodnutí ľudí, ktorí si myslia, že patria k rizikovým, aby sa vyhýbali akýmkoľvek kontaktom. No predovšetkým by sme nemali oslabovať zdravotnú starostlivosť nesystémovými rozhodnutiami!

Naopak, zrušiť by sme mali devastujúce opatrenia:

  • Otvoriť školy pre 0 až 18 rokov. Detská a mládežnícka populácia prekonáva ochorenie COVID-19 v takmer polovici prípadov úplne asymptomaticky, respektíve s minimálnymi príznakmi bežného prechladnutia. Príznakoví musia zostať doma. Krajiny ako Írsko a Rakúsko neprerušili školskú dochádzku.
  • Pol roka nechodia do školy ani študenti stredných zdravotných škôl. Môžeme si dovoliť takýto luxus pri nedostatku zdravotníkov?
  • Hendikepované deti s pridruženými chorobami ponechať v karanténe.
  • Otvoriť všetky malé prevádzky za dodržania hygienických pravidiel, nakoľko tu dochádza ku kontaktom malého počtu ľudí, zväčša z lokálneho prostredia.

Racionálne riešenie

Predpokladám, že malá dávka vírusu, ktorú odstanete pri náhodnom krátkom kontakte vonku, pôsobí ako imunizácia, to znamená očkovanie. Celosvetové dáta nasvedčujú, že čím je vyšší počet ľahko infikovaných, tým relatívne klesá mortalita.

V medicíne a zrejme aj v iných profesiách sú najdôležitejšie vlastnosti rozvaha (rozhodovanie na základe faktov), odvaha schopnosť hľadať neštandardné riešenia) a pokora (schopnosť pochybovať o správnosti svojich rozhodnutí, schopnosť radiť sa s kolegami a akceptovať iný názor).

Som preto presvedčená, že len racionálnym vyhodnocovaním faktov môžeme dosiahnuť racionálne riešenie akéhokoľvek problému, koronu nevynímajúc. Nedesím sa korony, ale opatrení, ktorých rozsah a intenzita realizácie v praxi akcelerujú krízu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#plošné testovanie #lockdown #koronavírus #antigénové testy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku