Dnes takáto otázka na plat predavačky nedáva zmysel. Ten je taký, aký vygenerujú slepé sily ponuky a dopytu na miestnom trhu práce. V niektorých profesiách sa však toho od 1989 roku veľa nezmenilo a medzi ne patrí aj učiteľstvo.
Bieda učiteľov
Mzdy učiteľov sú ako mzdy predavačiek v socializme definované v tabuľkách, ktoré generuje ministerstvo školstva. V odborných školských kruhoch sa za posledné roky ustálilo presvedčenie, že platy sú výrazne nízke a je to jeden z hlavných problémov slovenského vzdelávania. Reformný plán prisľúbil zvýšiť mzdové výdavky v školstve o viac ako 1 mld. eur v priebehu troch rokov. Túto sumu má zaplatiť EÚ v rámci fondu obnovy. Čo však potom? Mzdy sa budú vyplácať, aj keď skončia EÚ fondy. Stojíme tak pred otázkou, aká je hodnota za peniaze stoviek miliónov eur ročne do miezd učiteľov.
Ak sa pozrieme na podiel miezd učiteľov na 1. stupni ZŠ na priemernej mzde v krajinách OECD, zistíme, že Slovensko nijako extra nezaostáva. V roku 2019 dosiahol u nás tento podiel 103 % a priemer EÚ bol 103,4 %. Napríklad Fínsko malo 104,2 % a Švédsko len 98,6 %. Pri druhom stupni už mzdy slovenských učiteľov začali mierne zaostávať za priemerom EÚ. Slovenský podiel dosiahol znova 103 % a v EÚ to bolo 107,6 %.
Je potrebné sa bližšie pozrieť na samotné tvrdenie o nízkych mzdách. To vychádza z medzinárodného porovnania podielu miezd učiteľov na mzdách zamestnancov s vysokoškolským titulom. Na Slovensku bol tento podiel minulý rok niečo nad 70 %, priemer EÚ sa pohybuje na úrovni 88 %.
Takéto porovnanie, kde je v menovateli mzda vysokoškolsky vzdelaného človeka, však vytvára niekoľko štatistických problémov. Podiel takýchto ľudí je v každej krajine iný, sú zamestnaní v iných sektoroch a u inak veľkých zamestnávateľov. To vedie k tomu, že v každej krajine prináša vysokoškolský titul inú mzdovú prémiu. A preto je porovnanie podielu miezd učiteľov na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí veľmi skresľujúce.
Porovnanie miezd
Najlepšie bude uviesť príklady. Zoberme si severské krajiny ako Dánsko, Estónsko, Fínsko či Švédsko, známe vysokým podielom miezd učiteľov. Už menej známy je fakt, že tam podľa dát OECD prináša titul relatívne nízku mzdovú prémiu. To znamená, že v nich nie je taký rozdiel medzi priemernou mzdou a priemernou mzdou vysokoškolsky vzdelaného človeka. Následne je aritmeticky jednoducho vysvetliteľné, prečo v týchto krajinách tvoria mzdy učiteľov vysoký podiel na mzdách vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Presne opačná situácia je v krajinách V4, kde vysokoškolský titul predstavuje relatívne vysokú mzdovú prémiu a učitelia majú zároveň relatívne nízke mzdy v porovnaní s vysokoškolskými vzdelanými ľuďmi.
Preto viac vypovedá porovnanie priemernej mzdy s priemernou mzdou učiteľov. Na toto porovnanie môžu znova poslúžiť OECD dáta. Ak sa pozrieme na podiel miezd učiteľov na 1. stupni ZŠ na priemernej mzde v krajinách OECD, zistíme, že Slovensko nijako extra nezaostáva. V roku 2019 dosiahol u nás tento podiel 103 % a priemer EÚ bol 103,4 %. Napríklad Fínsko malo 104,2 % a Švédsko len 98,6 %.
Pri druhom stupni už mzdy slovenských učiteľov začali mierne zaostávať za priemerom EÚ. Slovenský podiel dosiahol znova 103 % a v EÚ to bolo 107,6 %. To znamená, že pri učiteľoch na druhom stupni môžeme hovoriť o potrebe mierneho zvýšenia platov, ale určite sa nedá hovoriť o potrebe radikálneho zvýšenia.
Navyše je pravdepodobné, že v roku 2020 tento priemer už dobehneme. Tento rok priemerné mzdy v hospodárstve vzrastú len minimálne, možno o 2 %, zatiaľ čo priemerné mzdy učiteľov budú rásť o 10 %. Odhaduje sa, že priemerná mzda učiteľa dosiahne úroveň okolo 1 350 eur.
Vzostupná tendencia
Vývoj nie je žiadnou novinkou. Za posledných desať rokov vzrástli mzdy učiteľov o 80,4 %, pričom priemerné mzdy v hospodárstve narástli v tomto čase o 45,6 %. Podľa dát ministerstva financií sa odhaduje, že mzdy učiteľov dosiahnu 123 % priemernej mzdy. Týmto bol, mimochodom, dosiahnutý cieľ ministra Čaploviča z roku 2012, keď štrajkujúcim učiteľom sľúbil mzdy na úrovni 1,2-násobku priemernej mzdy.
Toto všetko však neznamená, že mzdy učiteľov sú úplne v poriadku. Nie sú. Napríklad v Bratislavskom kraji dosahujú len 99 % miestnej priemernej mzdy, zatiaľ čo v Prešovskom kraji je to takmer 160 %. Výsledkom tohto stavu je, že v Bratislavskom kraji na portáli Profesia ponúkajú školy 57 voľných pracovných miest a v Prešovskom kraji štyri. Riešením preto nie je plošne a výrazne zvýšiť mzdy všade, ale zaviesť príplatky v bohatších regiónoch.
Máme aj problémy s odmeňovaním a motivovaním šikovných a aktívnych učiteľov. Súčasný systém totiž odmeňuje len tých, čo vydržia roky stáť pred katedrou a lniť rôzne formálne požiadavky. Ani toto však nevyrieši výrazné plošné zvýšenie platov.
Celkové riešenie je komplikovanejšie a vyžaduje zmenu riadenia, organizácie škôl a nakoniec aj celého školstva. Problém je, že tak veľa energie a nádejí sa vkladá do pozitívneho efektu zvyšovania miezd učiteľov, že sa pri tom zabúda na potrebu výraznejších zmien a reforiem. Školstvu príliš nepomôže znova chirurgicky upraviť školské vzdelávacie programy, učiteľov poslať na ďalšie kolo kontinuálneho vzdelávania, zatepliť budovy a nakúpiť tablety. Ani keď toto všetko spojíme s plošným zvyšovaním platov. Školstvu pomôže len výraznejšia reforma, o ktorej sa zatiaľ priveľmi nehovorí.