Zavreté reštaurácie a hotely, rušené objednávky, nižšia výroba a nedostatok dielcov na jednej strane. Rýchla reakcia maloobchodu a rastúci dopyt často netušených domácich majstrov, zrazu tráviacich väčšinu času doma, po vybraných tovaroch a službách na strane druhej. Všeobecný ústup do virtuálneho sveta plného aplikácií a sofistikovaných programov nahrádzajúcich okienka úradov. Život z úspor, ale aj investície do odkladaných projektov. Národné ekonomiky sa za minulý rok oslabili alebo posilnili v závislosti od svojej veľkosti, odvetvovej špecializácie a múdrosti svojich elít.
Pri hodnotení ekonomiky a porovnávaní s ostatnými krajinami EÚ sa zameriam na obdobie pandémie – čiže obdobie druhého štvrťroka 2020 až prvého štvrťroka 2021, ktoré obsahuje aj prísnu karanténu, aj krátke oživenie, medziročne s „normálnym“ obdobím druhého štvrťroka 2019 až prvého štvrťroka 2020 (do ktorého však zasahuje časť pandemického marca).
Národné ekonomiky sa za minulý rok oslabili alebo posilnili v závislosti od svojej veľkosti, odvetvovej špecializácie a múdrosti svojich elít.
Dobrá správa je, že podľa Eurostatu pandémia medziročne znížila reálnu hrubú pridanú hodnotu našej ekonomiky len o 4 %. Viac než v Írsku, ktoré dokonca rástlo o 1,8 %, ale v zásade porovnateľne s inými štátmi EÚ. Horšia správa je, že prakticky všetky významné odvetvia na Slovensku zaznamenali výrazný pokles. Slovenský priemysel sa prepadol až o desať percent, pričom pokles v EÚ bol priemerne o polovicu nižší, a štáty ako Írsko, Nórsko, Litva a Poľsko vykázali rast. Podobná situácia bola v spracovateľskom priemysle, s výnimkou Nórska. A budúcnosť nie je ružová, treba počítať s vpylvom technologických zmien a dopytu.
V obchode, doprave, ubytovaní a stravovaní sme ako jediní v EÚ zaznamenali rast, vďaka silnému tretiemu štvrťroku 2020. Náš 4,5-percentný rast je výnimočný v porovnaní s priemerným prepadom o 12,8 % v EÚ. Nakupovali sme a prevážali, čo by z nás v tejto oblasti mohlo spraviť medzinárodného lídra, pokiaľ by nešlo o aplikovanie know-how medzinárodných reťazcov u nás. Nárast hrubej pridanej hodnoty vo verejnej správe o 1,6 % bolo zrejme to, čo podržalo slovenské hospodárstvo. Priemer EÚ bol pokles o 1,6 percenta. Na sektory ako verejná správa, školstvo, zdravotníctvo, sociálna práca a obrana si bude treba v budúcnosti zarobiť.
Z pohľadu zloženia HDP menej významné činnosti v nehnuteľnostiach sa prepadli o štyri percentá a odborné a vedecké služby o šesť percent. Výrazne sa v EÚ i prepadlo stavebníctvo – o výnimočných 8 %. V odvetví informácií a komunikácií väčšina krajín Európy (celkom logicky) zaznamenala rast (priemerne o 1,4 %), kým na Slovensku bol prepad o deväť percent. Podobne dopadlo Španielsko – mínus 8,5 %, a Lotyšsko – mínus 5,3 %. Dôvod nášho neúspechu bol obrovský prepad v druhom štvrťroku 2020.
Výrazne bola postihnutá oblasť umenia, zábavy a rekreácie. Pokles o 15 % bol však miernejší než 21 % v EÚ. Na druhej strane si polepšilo odvetvie financie a poisťovníctvo. Naopak, poľnohospodárstvo si pohoršilo o 14 %, kým v EÚ bol priemerný pokles iba jedno percento.
Pre juh a východ Slovenska je zaostávanie v poľnohospodárstve a informačno-komunikačných technológiách špeciálne pesimistickou správou, pretože práve tieto moderné odvetvia by ich mohli naštartovať. Práve tu je priestor pre regióny, miestnych ekonómov a spoluprácu s ministerstvom hospodárstva a pôdohospodárstva. A tiež veľa priestoru pre vytúženú rozumnú vládu.