Na prvom mieste je okres Rimavská Sobota, desiatky rokov s najvyššou mierou nezamestnanosti. Napriek miliardám z eurofondov určeným na kohéznu politiku, na podporu tradičného odvetvia poľnohospodárstva a na rozvoj vidieka. Táto územne koncentrovaná chudoba je ozajstnou obžalobou slovenskej spoločnosti, európskej nevšímavosti a podpory kriminality namiesto rozvoja.
V roku 2015 sme na ministerstve financií vďaka ministrovi Kažimírovi pripravili zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov (NRO). Bol som jeho hlavným autorom a koordinátorom napriek mojej predchádzajúcej angažovanosti vo funkcii podpredsedu KDH. Zákon mal za cieľ podporiť hospodársky rozvoj v najchudobnejších regiónoch využitím eurofondov, lokálnej iniciatívy a potenciálu a najlepšej expertízy. Zákon bol od začiatku vnímaný ako prostriedok, nie ako konečný produkt úradníkov. Bola zriadená expertná skupina, uskutočňovali sa desiatky stretnutí v regiónoch a ďalšie na ministerstvách. Vláda tento projekt brala ako nadrezortný a venovala mu veľkú pozornosť.
Územne koncentrovaná chudoba je ozajstnou obžalobou slovenskej spoločnosti, európskej nevšímavosti a podpory kriminality namiesto rozvoja.
Projekt bol úspešný v tom, že sa naozaj podarilo získať podporu ľudí v regiónoch, či to boli starostovia a primátori, župani, riaditelia škôl, podnikatelia, mimovládne organizácie, alebo štátni úradníci. Identifikovali sme reálne aktivity a získali podporu, úľavy a financie z viacerých ministerstiev. Ukázali sme, že štát môže urobiť viac, než len vydávať (často nezmyselné) predpisy zo sterilných bratislavských kancelárií. A že na odbornosti záleží – v tíme expertov boli profesori, vysoký manažér, aktivista a sektorový konzultanti z celého Slovenska. O ich politické názory sa nikto nezaujímal.
Projekt zlyhal vo využívaní eurofondov a niekde aj v nastavení riadenia. Ministerstvá (až na ministerstvo práce a niektoré menšie výnimky) trvali na tom, že eurofondy si prosto nedajú, lebo majú s nimi svoje vlastné, lepšie plány. Výsledkom je, že celkový rozpočet, o ktorom mohli okresy (spolu)rozhodovať, sa znížil z plánovaných 1,2 miliardy eur na 50 miliónov eur (údaj sa týka 12 okresov). A že čerpanie eurofondov je nízke a škandalózne. Riadenie malo pôvodnú štruktúru širokej platformy, užšej rozvojovej rady a nakoniec rady na úrovni vlády s pomerným zastúpením okresu a štátu.
To sa postupne zmenilo smerom k rigidnejšiemu systému. Na jar 2020 dostali ľudia zo strany Za ľudí možnosť napraviť tri chyby projektu: po prvé, vyriešiť pokračovanie podpory v existujúcich NRO. Po druhé, urobiť z neho súčasť Integrovaných územných stratégií, do ktorých by však museli naliať všetky eurofondy, ktoré sa nemajú použiť na národné investície. Po tretie, vrátiť rozhodovanie do okresov pomocou nových rád partnerstiev a ich komôr.
Ukázalo sa však, že malá strana s veľkými ambíciami má veľa hladných krkov a ešte viac vnútorných svárov. Podľa vzoru KSČ víťazili verní, aj keď menej nadaní. Pokračovanie podpory v januári 2021 pre 12 okresov nevyriešili, lebo sa fotili na sociálne siete. Preto sa zrušili okresné centrá podpory, preto sa rok nič nedialo a okresy nedostali ani to málo zo štátneho rozpočtu, čo sme dohodli na ministerstve financií. Eurofondy a riadenie nevyriešili ani nedávno prijatou novelou. Namiesto decentralizácie sprísnili centralizáciu: Za ľudí urobili z projektu vlády a regiónov komplikovanú dotačnú schému jedného rezortu. Navyše zrušili poskytovanie expertízy, prihrali však pár miliónov pre OĽaNO v Starej Ľubovni.
Za ľudí obetovali chudobné regióny. Novela je stratenou príležitosťou a od pôvodného zákona sa líši asi tak ako Remišová od Kažimíra.