Tak ako sa na medzinárodných trhoch obchoduje s akciami alebo rôznymi komoditami, napr. kávou, pšenicou či ropou, obchoduje sa aj s energiami. V tejto súvislosti je potrebné vysvetliť, čo tvorí koncovú cenu elektriny. Sú to tieto tri zložky – cena komodity obchodovateľná na burze tvorí zhruba 30 až 40%, cena distribučných poplatkov tvorí ďalších asi 30 % a cena ostatných poplatkov zhruba 30 %.
Skokové zvýšenie cien energií
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ako štátny orgán spadajúci pod Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) dlhoročne odsúhlasuje cenu komodity v cenových návrhoch dodávateľov energie svojím regulačným vzorcom. Na základe neho sa cena energie pre domácnosti napr. na rok 2022 vypočítava z priemerných cien na burze za prvých šesť mesiacov v roku 2021. Priemerná cena energie (elektrina a plyn) za prvý polrok 2021 dosahovala skokové zvýšenie oproti predchádzajúcemu obdobiu v roku 2020 a rast cien naďalej pokračuje. Samozrejme, od takejto priemernej ceny si energetické spoločnosti odvodzujú potom svoje ceny pre spotrebiteľov.
Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť cenu energie na burze. ÚRSO však túto možnosť má. Vie zmeniť svoj regulačný vzorec a nastaviť ho tak, aby zmiernil skokové zvýšenie cien energií ovplyvnené nákupom energií na medzinárodnej burze, a to v prospech spotrebiteľov, resp. vytvoriť nový regulačný vzorec.
Ak sa pozrieme na ceny za distribučné poplatky, aj tam má štátny úrad ÚRSO možnosti ovplyvniť ich cenu. Jednou zo zložiek je tarifa za prevádzkovanie systému (TPS), z ktorej sa financujú obnoviteľné zdroje energie, t. j. firmy, ktoré vyrábajú elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Uvedenú výrobu štát dotuje týmto výrobcom, a to tak, že im hradí rozdiel medzi jej výkupnou cenou stanovenou vo vyhláške a cenou elektriny na burze.
Ceny má v rukách ÚRSO
A preto ÚRSO má možnosť otvoriť tieto cenové konania a vstúpiť do nich v zmysle §17 ods. 2 zákona o regulácii v sieťových odvetviach a okamžite upraviť hodnotu TPS tak, aby sa znížila aj koncová cena za dodávku elektriny pre domácnosti.
ÚRSO naďalej nevyužíva dostatočne svoje kompetencie v cenových konaniach, tak ako mu to ukladá zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, nie je dostatočne dôrazným účastníkom v cenových konaniach voči energetickým firmám.
Ďalšími možnosťami súčasnej vlády by mohlo byť napr. aj zníženie alebo oslobodenie od DPH tovarov a služieb súvisiacich s dodávkou energie ako životne dôležitý tovar, služby, čo je v súčasnosti 20 %, alebo znížiť primerané zisky energetickým firmám, ktoré sú zahrnuté v cenách pri dodávke elektriny pre domácnosti vo výške max. 8 % a pre malý podnik max. 16 %.
Príležitosť na zníženie, resp. ovplyvnenie koncových cien elektrickej energie malo MH SR v roku 2020, keď si neuplatnilo predkupné právo na odkúpenie akcií Východoslovenskej energetiky Holding, a. s. Na to sa pozabudlo. Dnes mohla byť koncová cena tejto komodity nižšia.
Štátny úrad ÚRSO by mal dohliadať na ceny energie a regulovať ich tak, že ak hrozí výrazné zvýšenie cien domácnostiam a malým a stredne veľkým podnikom, musí nastaviť také pravidlá energetickým firmám, aby toto zvýšenie cien nespôsobilo spotrebiteľom energetickú chudobu, resp. aby nenabúralo výrazným spôsobom rozpočet domácností a konkurencieschopnosť podnikov na trhu. To znamená, že hlavným účelom, kvôli čomu vznikol tento štátny úrad, je regulovať ceny energie tak, aby boli na prospech iba slabšej strany – zraniteľných odberateľov (domácnosti a malé podniky), a nie na prospech energetických monopolov, dodávateľov.
Preto sa domnievam, že ÚRSO naďalej nevyužíva dostatočne svoje kompetencie v cenových konaniach, tak ako mu to ukladá zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, nie je dostatočne dôrazným účastníkom v cenových konaniach voči energetickým firmám. Obávam sa, že aj ÚRSO prispel svojou nedôslednou reguláciou v minulosti k vzniku energetickej chudoby a bude sa podieľať naďalej na jej zvyšovaní, a bude sa podieľať na pomalom rozvoji a podpore malých a stredných podnikov, ktoré sú nosným pilierom nášho hospodárstva. Malí a strední podnikatelia totiž svoje firmy nepresťahujú do cudziny, neprenášajú zisky do zahraničia ako nadnárodné spoločnosti, naopak, ostávajú doma, tvoria hodnoty, zamestnávajú a platia dane.
Štát by mal preto v budúcnosti upraviť zákon o regulácii tak, aby účastníkom cenových konaní boli aj zástupcovia spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, keďže ÚRSO rozhoduje o cenách za dodávku energie pre túto veľkú skupinu odberateľov bez ich možnosti vyjadriť sa k danej problematike.