TGM – iniciály, ktoré u nás patria Masarykovi, väčšina Maďarov pozná ako značku domáceho ikonického hrdinu zápasu proti komunistickému režimu, ktorý pomáhal vydláždiť cestu svojej druhej vlasti k slobode. Večne nespokojný rebel, rodák z rumunského Sedmohradska, kritikou nešetril ani jednu z vlád, ktoré prišli k moci po prelomovom roku 1989.
Keď Tamás v nedeľu v Budapešti skonal, v ostro polarizovanom Maďarsku sa stalo niečo nemysliteľné. Dojímavo sa s ním lúčili nielen predstavitelia opozície, odporcovia radikálne pravicového nacionalistického režimu Viktora Orbána, ale aj provládne médiá na čele s denníkom Magyar Nemzet. Sám premiér Viktor Orbán zverejnil na svojej facebookovej stránke portrét Tamása s poznámkou: „Odišiel starý bojovník za slobodu. Boh s tebou, TGM!“
Bol prvým slobodne zvoleným poslancom postkádárovskej éry, ktorý sa do parlamentu dostal v doplňovacích voľbách ešte v čase, keď v zákonodarnom zbore mali väčšinu nominanti komunistického režimu. V roku 1990 v drese Zväzu slobodných demokratov svoj mandát obhájil. Po štyroch rokoch ale parlamentné kreslo opustil a v roku 2000 vystúpil aj z liberálnej strany, ktorú ešte ako disident spoluzakladal.
Podobne ako Orbán aj Tamás prešiel kľukatou cestou názorového vývoja. Syn zakladajúcej členky Rumunskej komunistickej strany, ktorý v roku 1978 ušiel pred prenasledovaním zo strany Ceaušecovho režimu do Maďarska, sa z presvedčeného ľavičiara časom stal libertariánom, neskôr liberálom so sklonmi ku konzervativizmu, až napokon po sklamaní zo sociálnej nespravodlivosti ranného divokého kapitalizmu sa znova vrátil k ľavicovým koreňom.
Orbán išiel opačnou cestou, keď sa z ľavicového liberála rokmi preformoval na krajne pravicového politika, ktorého TGM nemilosrdne zaškatuľkoval do skupiny „postfašizmu“.
Vo svojich esejach, rozhovoroch a prejavoch Tamás opakovane odhaľoval antisociálny a antihumanistický charakter Orbánovho systému. Dlhoročného premiéra, svojho niekdajšieho obdivovateľa, ktorý z úcty k TGM dal svojmu synovi meno Gáspár, obviňoval zo šírenia nenávisti voči chudobným ľuďom, Rómom i utečencom. Kritikou však nešetril ani predstaviteľov maďarskej opozície, ktorým vyčítal zbabelosť, keď sa neodvážili postaviť sa proti Orbánovej migračnej politike.
Čítajte viac Gáspár M. Tamás: Zabudnite na strednú Európu. Otvorte oči
Provokatívny politológ Gáspár netajil svoje sklamanie z vývoja nielen v Maďarsku, či Poľsku, ale aj v celom regióne strednej Európy. „Pán Orbán chce pre seba osobne rolu európskeho vodcu rasistickej pravice, nemyslí pri tom na samotné Maďarsko, ktoré je malou krajinou v hlbokej a trvalej ekonomickej a sociálnej kríze. Poľská pravica je zas posadnutá svojím paranoidným strachom z Ruska a možno ešte otázkami sexuálneho života Poliakov. Európa ju nezaujíma,“ povedal pre Pravdu.
V rozhovore pre náš denník TGM pranieroval aj xenofóbiu, ktorá sa rozmohla v nástupníckych krajinách habsburskej monarchie: „Teraz sme jednotní v našich spoločných nenávistiach… František Jozef I., cisár a kráľ, by nás dnes považoval za príliš reakcionárskych. A okamžite by rozpoznal naše nudné etnické nenávisti, ktoré považoval za nechutné a hlúpe.“