Realita môže byť nakoniec trochu iná. Silný predseda vlády totiž okrem svojich osobných daností potrebuje aj silný mandát od voličov a silný mandát od strán, ktoré vládu tvoria.
Prednosti ako slabiny
Radičovej devízou je meno nezaťažené aférami a podozreniami. To je u nás príjemná novinka: čo sa korupcie a klientelizmu týka, naša scéna ponúka pomaly už len politikov notoricky podozrivých alebo nováčikov bez skúseností. Nádejná nová premiérka sa nachádza v šťastnej pozícii kdesi uprostred: nie je úplným nováčikom, no nepatrí ani medzi podozrivých.
Druhou jej devízou je imidž političky, ktorá sa neznižuje k osočovaniu. Slušné vystupovanie si udržala v minuloročných prezidentských voľbách, keď musela čeliť aj veľmi nechutným výpadom zo súperovho tábora, ale aj teraz pred parlamentnými voľbami. Uprostred tohtoročnej negatívnej kampane musela Radičová dokonca obhajovať svoj neagresívny štýl pred svojimi vlastnými podporovateľmi.
Radičovej slabiny paradoxne súvisia s jej silnými stránkami. To, že na ňu nemôžu oponenti vyťahovať škandály SDKÚ, a to ani v zmysle straníckej "kolektívnej viny“, je dané krátkosťou jej členstva v strane (od novembra 2006).
Hoci jej nástup od ministerky nestraníčky až k volebnej líderke SDKÚ bol raketový, nebol ani tak daný jej reálnym postavením vnútri strany, ako skôr bol výsledkom pragmatickej úvahy straníckych štruktúr, ktoré si uvedomili, že keď voličom ponúknu opäť svojho "večného predsedu“, hrozí katastrofa.
Po druhé, ani po štyroch rokoch v opozícii a s korektne vystupujúcou líderkou na čele kandidátky SDKÚ nezlepšila svoje volebné skóre. Naopak: stratila 32-tisíc hlasov a tri kreslá v parlamente. Ak sa Radičová stane premiérkou, bude to po faktickom volebnom neúspechu strany, ktorá ju nominovala.
Je veľkou otázkou, ako tento fakt vyhodnotia tie isté stranícke štruktúry, ktoré ju nedávno vysunuli do popredia ako najpopulárnejšiu političku SDKÚ. Stalo sa to preto, lebo predsedom je naďalej Mikuláš Dzurinda, alebo preto, lebo Radičová bola v kampani príliš "mäkká“ – a teda "nevodcovská“?
Predčasné hodnotenia
Je teda niekoľko vecí, prečo sú slová o "tigrici“ predčasné. Predovšetkým jej skutočné postavenie v rámci SDKÚ sa ešte len ukáže. Na to, aby zaútočila na post predsedu, má Radičová za sebou neveľmi presvedčivý volebný výsledok. Ak sa však predsedníčkou nestane, potom jej stranícky mandát v rámci štvorkoalície nebude najsilnejší.
Lenže ak bude chcieť vládu udržať pohromade celé štyri roky, bude potrebovať mandát silnejší než silný: na jednej strane sú kresťanskí demokrati, ktorí ju pre jej údajne liberálne postoje odmietli podporiť už ako kandidátku na hlavu štátu, na druhej strane budú koalíciu spolutvoriť manažéri a ideológovia, ktorí ešte minulý týždeň znechutene prskali pri jej predvolebných slovách o sociálnej politike. No a v opozičných laviciach bude mimoriadne jednotná (pretože jednofarebná) opozícia číhať na každú chybu.
Vládna zostava rokov 2002 – 2006 začínala pod heslom, že takto "programovo príbuznú“ koalíciu ešte Slovensko nemalo. Končila predčasne, nadávajúc si vzájomne do vierolomných luhárov. A to bol jej šéfom osvedčený mocenský šachista Dzurinda, ktorý mal vlastnú stranu pod palcom natoľko, že ani prehraté voľby a škandály ho nezosadili z predsedníckeho kresla.
Aj preto sa zatiaľ treba zdržať predčasného hodnotenia životnosti črtajúcej sa koalície SDKÚ – SaS – KDH – Most a sily mandátu prípadnej prvej slovenskej premiérky.