Hra na dobrých a zlých

Dvaja "zlí" ministri Jozef Mihál (SaS) a Ivan Mikloš (SDKÚ) oznamujú ľuďom nepopulárne opatrenia. Vzápätí nato premiérka Iveta Radičová (SDKÚ) ich vyjadrenia zneguje a opraví. Tento scenár sa od zloženia vlády zopakoval niekoľkokrát a ľudia už nevedia, komu a čomu majú veriť. "Nepôsobí to dobre ani na ľavicového, ani na pravicového voliča," hodnotí výstupy predstaviteľov štátu sociológ Martin Slosiarik.

20.08.2010 11:14
debata (85)

Dôvodom prvej zrážky bolo zvyšovanie DPH na lieky a knihy, ktoré ohlasoval minister financií Ivan Mikloš. Iveta Radičová zasiahla a povedala zvyšovaniu nie. Potom nasledovala séria vyhlásení ministra práce Jozefa Mihála, ktorý napríklad začínal šetriť na podpore pri narodení dieťaťa. Opäť prišiel zásah premiérky.

Analytici sú z ministrov a Radičovej zmätení. Niektorí poukazujú na to, že politici s verejnosťou hrajú neférovú hru.

Sociologičke Zuzane Kusej sa postup premiérky javí ako nejaká mediálna, imidžová hra na dobrú premiérku a nezbedných ministrov. „Tých musí premiérka, ochraňujúca naše záujmy, opätovne dávať do laty, bojovať s ich necitlivými reformnými úmyslami,“ vysvetľuje sociologička. Podľa nej to na jednej strane môže byť spoločná hra premiérky a ministrov, vymyslená na zmiernenie bolesti zo zákrokov, ktoré ľudí čakajú. „Či aspoň to spôsobí menšiu ujmu preferencií,“ dodáva Kusá. Myslí si, že ministri pre priechodnosť reforiem určite znesú potupné roly, ktoré im premiérka v hre pridelila. „Ak by to bola len jej osobná hra o vlastnú identitu, je ľudsky pochopiteľná, no politicky hazardérska a trochu aj naivná,“ povedala Kusá.

Myšlienka vopred pripravenej hry by mohla byť reálna aj podľa experta na marketing. „Ak by bolo cieľom SDKÚ zlepšiť si imidž u sociálne cítiacich voličov a zobrať aspoň ich časť opozícii, tak by sa to takto dalo robiť,“ hovorí Igor Brossmann, bývalý šéf reklamnej agentúry Wiktor Leo Burnett, ktorý sa dnes špecializuje na alternatívny marketing. Podľa neho si takto Mikloš môže udržať imidž nekompromisného reformátora, ktorý zachraňuje verejné financie, a SDKÚ tým neriskuje, že stratí pravicových voličov. „Radičová zase potrebuje mať veľké červené srdce,“ zhodnotil Brossmann, ktorý sa pred voľbami zviditeľnil s veselou Paliho Kapurkovou stranou. Ľudia si tak podľa neho vyberú. „Každý počuje to, čo chce počuť,“ ukončil Brossmann.

Výstupy ministrov a premiérky podľa politológa Juraja Marušiaka môžu svedčiť aj o nezhodách vnútri SDKÚ a v celej koalícii. „V SDKÚ existuje časť blízka Mikulášovi Dzurindovi, ktorá s nevôľou prijala Ivetu Radičovú ako premiérku a dnes sa jej snaží skomplikovať pozíciu,“ dodáva Marušiak. Poukazuje pritom aj na pnutie medzi samotnými stranami koalície, ktoré sa prejavuje tým, že ministri za SDKÚ a SaS predstavujú svoje riešenia bez súhlasu KDH a Mostu, a tým ich stavajú pred hotovú vec. „Zdá sa teda, že koalícia je zložená zo siedmich členov, tou siedmou stranou sa môže stať premiérka,“ zhodnotil Marušiak.

Sociológ Martin Slosiarik sa domnieva, že dôvodom je problém v komunikácii. S týmto názorom súhlasí aj politológ László Öllös. Koalíciu obhajuje tým, že je ešte na začiatku volebného obdobia a nepísané pravidlá sú ešte nevyjasnené. „Premiérka chce ukázať, že vládu vedie ona,“ vysvetľuje zásahy Radičovej do vyjadrení ministrov.

Nech už je vysvetlenie pre takýto „politický chaos“ akékoľvek, analytici sa zhodujú v tom, že by sa už mal konečne skončiť.

85 debata chyba