Nezamestnaných teda potrestajú za to, že nepracujú. Ako sa však bude dokazovať neochota pracovať? Na Slovensku sa vytvára falošný obraz o tom, že práce je dosť, len ju nemá kto robiť, keďže nezamestnaní sú leniví. Samozrejme, myslia sa tým najmä Rómovia.
Nicholsonová sa ani nebráni, že motiváciou jej vstupu do vysokej politiky bola neriešená tzv. rómska problematika. Pritom jej jedinou odbornosťou v tomto smere je nakrútený dokumentárny film…
Iste, mnohí poukážu na haldy odpadkov v uliciach, nelegálne skládky, potrebu udržiavať čistotu v mestách a na dedinách. Tam by sa mohli realizovať všetci dlhodobo nezamestnaní. Najmä tí, čo nemajú nijakú kvalifikáciu.
Doterajšie skúsenosti starostov obcí, kde spustili aktivačné práce, sú však rozporné. Predovšetkým nie je pravda, že by Rómovia nemali záujem o prácu. Počet záujemcov o ňu bol mnohonásobne vyšší ako počet aktivačných miest.
Organizovanie takejto práce je aj pre obce nákladné. Nezamestnaní nie sú otroci, preto im treba zabezpečiť všetko, čo ostatným: pracovné a ochranné pomôcky, školenia bezpečnosti práce, v niektorých prípadoch stravné… Paradoxne, súčasný stav je oproti predkladanému návrhu úspornejší.
Podobne nič nevyriešia ani komunitné centrá. Neviem si predstaviť, ako sa bude 800 Rómov iba z jednej horehronskej obce aktivizovať v komunitnom centre, ktoré má k dispozícii dve miestnosti. Mimochodom, aj toto centrum pred niekoľkými mesiacmi zrušili pre nedostatok financií.
Návrhy súčasnej vlády na riešenie problematiky dlhodobo nezamestnaných, pod ktorými sa maskuje najmä vyrovnanie sa s tzv. rómskou otázkou, sú nedomyslené, populistické a nadovšetko – hlúpe.
Riešenie nevidím v trestaní nezamestnaných, ale v rozhýbaní ekonomiky a tvorbe pracovných príležitostí. Prečo sa pri riešení tejto otázky stále a dookola angažujú sociálni pracovníci, „odborníci“ na rómsku problematiku, keď vieme, že nie sú schopní vytvoriť ani jedno pracovné miesto?
Čo keby Lucia Nicholsonová podala návrh, aby túto problematiku riešili investori, špičkoví manažéri, lodivodi slovenského priemyslu? Peniaze určené na nezmyselné projekty by mohli byť motiváciou práve pre nich.
Štát, ktorý vytvára lepšie podmienky väzňom ako ľuďom na slobode, sa časom bude musieť vyrovnať s rastúcou kriminalitou, stúpajúcim násilím a všeobecnou zlobou medzi jednotlivými skupinami obyvateľstva.
Rýchle a jednoduché riešenia zložitých a dlhodobých problémov skrátka neexistujú. Pre našich vládnych predstaviteľov je iste oveľa jednoduchšie poukazovať na „lenivcov“, ako napĺňať sľuby spred parlamentných volieb. Vtedy hovorili o raste životnej úrovne, vytváraní nových pracovných miest a o novej politickej kultúre.