Nechajme však pani Leyenovú na pokoji a vráťme sa k Macronovi. Keď som ho videl na čínskom červenom koberci, spomenul som si na návštevu amerického prezidenta Baracka Obamu v Pekingu, kde novinári čakali na jeho zhodnotenie stretnutí s najvyššími čínskymi predstaviteľmi. Vtedy renomovaní zahraniční novinári opakovali túto úvahu: „Ak bude Obama hovoriť o ľudských právach v Číne, nedohodol sa na obchode. Ak nebude, urobil skvelý biznis.“ Obama na verejnom zhodnotení návštevy ľudské práva nespomenul…
Dovolil by som si teraz túto úvahu aplikovať na Macronovu návštevu. Nebudem presne citovať francúzskeho prezidenta, ale určite padli z jeho úst slová, že nie je čas na dávanie si vzájomných lekcií z ľudských práv. A rovno môžem dodať, že pri pohľade na ekonomické výsledky Macronovej návštevy v Číne mohol byť francúzsky prezident po návrate do Paríža nadmieru spokojný. Nevidím do Macronovej hlavy. Neviem teda, či jeho realizmus v oblasti ľudských práv bol čisto utilitárny, aby dosiahol celý rad významných obchodných úspechov v Číne, alebo je presvedčený, že Európa je posledná, ktorá môže rozdávať rozumy. To isté platí aj o Macronových vyjadreniach, že Európa by mala mať „strategickú autonómiu“ v obrane a určite aj v zahraničnej politike. Nech už boli motívy francúzskeho prezidenta akékoľvek, mali by sme jeho kroky pozorne sledovať.
Slovensko sa stalo lacným vazalom EÚ. Európska únia zase vazalom amerických záujmov. Únia nemá vlastnú zahraničnú politiku a vo všetkých zásadných otázkach slepo sleduje USA. Najpríznačnejším príkladom je opakované kopírovanie a odsúhlasovanie amerických návrhov sankcionovať Rusko, hoci samotné sankcie škodia predovšetkým krajinám EÚ. Európa už neberie plyn z Ruska, zato skvapalnený plyn sa k nám doslova valí z druhého brehu Atlantiku. O postoji EÚ k vojne na Ukrajine radšej ani nehovorím. Je úplne určovaný Američanmi. Pritom Európska únia by mala byť jedným z hlavných motorov mierového ukončenia vojny na Ukrajine.
Európska únia je pre Slovensko životne dôležitá. V súčasnosti má však katastrofálne líderstvo. Od súčasného vedenia EÚ nemôžeme očakávať žiadnu mieru sebareflexie, je preto na členských štátoch, aby EÚ začali budiť z letargie, sebaklamu a presvedčenia, že je najlepšia na svete.
To isté platí o kritike, ktorú EÚ pravidelne servíruje Číne v otázkach formy vládnutia. Čínu som navštívil opakovane a prejavujem tejto krajine veľkú úctu. Nielen kvôli obrovskému pokroku, ktorý dosiahla, ale predovšetkým kvôli stabilizačnej úlohe, ktorú táto krajina s viac ako 1,4 miliardy obyvateľov zohráva. Slovensko bude musieť vrátiť suverenitu do svojej zahraničnej politiky a opätovne prijať pravdu, že základom sebavedomého a úspešného pôsobenia v medzinárodných vzťahoch je nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín, ale aj rešpektovanie skutočnosti, že niektoré obrovské a ekonomicky silné krajiny ako napríklad Čína či Vietnam sa rozhodli pre inú formu vládnutia, ako je parlamentná demokracia. Poviem to laicky. Vieme si predstaviť, že by v Číne mali taký politický systém mnohých politických strán, často mediálnych bublín a riadených podivínmi, ako máme na Slovensku? Aké by to malo dôsledky pre celý svet?
Európska únia je pre Slovensko životne dôležitá. V súčasnosti má však katastrofálne líderstvo. Od súčasného vedenia EÚ nemôžeme očakávať žiadnu mieru sebareflexie, je preto na členských štátoch, aj na tých najmenších, ako je Slovensko, aby EÚ začali budiť z letargie, sebaklamu a presvedčenia, že je najlepšia na svete. Lebo to jednoducho nie je pravda. Aj preto treba vystupovanie francúzskeho prezidenta Macrona v Číne privítať, nech mal preň akékoľvek pohnútky.