Vo Švédsku sa uskutoční vďaka minuloročnej výhre švédskej speváčky Loreen, ktorej sa, mimochodom ako prvej speváčke, podarilo zvíťaziť v tejto súťaži dvakrát! Aj ona je súčasťou úspešného príbehu švédskeho hudobného priemyslu, ktorý dal hudobnému svetu také mená ako ABBA, Roxette, Ace of Base, Europe či The Cardigans a hudobného streamovacieho giganta Spotify.
Veľa ľudí na Slovensku si pri počutí slova „Eurovízia“ radšej zapcháva uši. My starší spomíname na Ein Kessel Buntes, vlajkovú loď zábavy vo východnom Nemecku, ktorá niekoľkokrát ročne doplávala aj do socialistického Československa. Veľká cena Eurovízie si na Slovensku však nevybudovala pozitívnu značku – a to sme sa na súťaži v minulosti aj zúčastnili, celkovo osemkrát, prvý raz v roku 1993, naposledy v roku 2012.
Nezáujem nie je však nadbytkom nášho hudobného vkusu, skôr nedostatkom financií potrebných na zabezpečenie účasti, nízkou sledovanosťou v minulosti a možno aj nedôverou voči systému hlasovania a prideľovania bodov (problém tzv. susedského hlasovania). Veď uznajte, prvá účasť Slovenska v roku 1993, Elán s Amnestiou na neveru, a ani sa nekvalifikoval do finále… No škandál!
Roduverných slovenských skeptikov o význame takejto ceny a celkovo hudobného exportu určite uspokojí záver jednej štúdie o budovaní obrazu Švédska v zahraničí – že hudba síce vie vyvolať pozitívne emócie, nevedie však k hlbšiemu spoznaniu krajiny. A nám predsa ide – o spoznanie duše Slovenska, nie vyspevovanie po grúňoch, či áno?
Eurovízia má za sebou dlhú históriu, vysiela sa už od roku 1956 a sleduje ju vyše 120 miliónov divákov. Čo z nej robí takú unikátnu pesničkovú súťaž? V prvom rade je to výpravná prezentácia kultúrnej rozmanitosti Európy, jazykov (hoci už prevažuje angličtina), hudobných štýlov a vizuálnych konceptov (práve vizuálna stránka v posledných rokoch už potláča hudobnú stránku vystúpení). Je to súťaž a ľudia (aj národy) radi navzájom súťažia, aby všetci s napätím sledovali, ktorá krajina dala tej „našej“ plný počet bodov. Viete, ktoré dve krajiny vyhrali súťaž najčastejšie? Írsko a Švédsko – sedemkrát!
Keď sa zadarí, Eurovízia môže vystreliť víťaza do hudobného neba. Po príklady netreba chodiť ďaleko, víťazstvo ABBA v roku 1974 s pesničkou Waterloo naštartovalo medzinárodnú kariéru ikonickej švédskej skupiny. Švédsky kráľ im nedávno udelil Vasov rad za mimoriadny prínos v rámci švédskeho a medzinárodného hudobného života. Inak táto skupina nikdy v bývalom Československu nevystúpila, predsa sme žili za železnou oponou, ale ani tá nezabránila popularite skupiny u nás – počet coververzií naspievaných v Československu hovorí jasnou rečou. A kto chce dnes zažiť atmosféru onej doby, odporúčam navštíviť interaktívne Múzeum ABBA v Štokholme.
Švédsko sa zúčastnilo na takmer všetkých ročníkoch Eurovízie, lebo miluje pesničkové súťaže. Švédi to majú v DNA, spievajú doma, spievajú v zbore, pesničky sú súčasťou ich života, sviatkov, rodinných stretnutí a osláv. Švédska televízia SVT tento rok zorganizovala už 64. ročník (!) hudobnej súťaže Melodifestivalen, ktorej víťaz reprezentuje Švédsko na Eurovízii. Vysielania jednotlivých postupových etáp súťaže, no najmä finále, sa pozorne sledujú a komentujú. Súťaž spája švédskych obyvateľov zo všetkých kútov krajiny a býva najsledovanejším programom v roku.
Tento rok bola súťaž dramatická, lebo vyhralo sympatické bratské duo Marcus & Martinus. Drámu však nespôsobila ich hudba či text pesničky, fakt je, že v posledných rokoch sú pesničky v súťaži hudobne na jedno kopyto – je to „vďaka“ elektronickej hudbe a tým, že pesničky skladajú často tí istí ľudia. Problém bol, že švédski víťazi sú vlastne Nóri! Sociálne siete vybuchli komentármi, prečo Švédsko nemá dosť dobrých vlastných umelcov, ktorí by krajinu reprezentovali. Pravidlá súťaže to tak umožňujú (ozaj, viete, že majster Gott reprezentoval v Eurovízii v roku 1968 Rakúsko?) a keď šťastní víťazi vyhlásili, že spravia všetko pre to, aby bolo Švédsko na nich hrdé… vášne sa upokojili.
Švédsko objektívne má svetovo žiadaných producentov a skladateľov pop šlágrov. Celosvetovo najpočúvanejším hudobníkom na Spotify je švédsky skladateľ inštrumentálnych skladieb Johan Röhr (vystupuje pod vyše 650 rôznymi menami), ktorého skladby boli prehrané už 15 miliárdkrát! Pravdepodobne je aj na niektorom z vašich playlistov… Svoj playlist si vytvorilo aj minuloročné švédske predsedníctvo v Rade EÚ a môžete dvakrát hádať, ktorou skladbou začínal – jasné, ABBA a Dancing Queen…
Popri rôznych hudobných oceneniach vo Švédsku si zvláštnu pozornosť zaslúži jedno – Cena vlády za vývoz švédskej hudby. Udeľuje sa každoročne od roku 1997 umelcovi, ktorý bol medzinárodne úspešný a prispel k úspechu švédskeho hudobného exportu a pozitívnemu obrazu Švédska. Roduverných slovenských skeptikov o význame takejto ceny a celkovo hudobného exportu určite uspokojí záver jednej štúdie o budovaní obrazu Švédska v zahraničí – že hudba síce vie vyvolať pozitívne emócie, nevedie však k hlbšiemu spoznaniu krajiny. A nám predsa ide – o spoznanie duše Slovenska, nie vyspevovanie po grúňoch, či áno?
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.
