Medzitým sa v Pravde objavil text Roberta Fica, chváliaci Macronove výroky vo vzťahu k Číne a USA. Článok chce povedať, že zahraničnopolitické názory autora nie sú ojedinelé a Macron robil v Číne presne to, čo by robil pri takejto príležitosti aj on. Aj keď text je vo svojej podstate útokom na politiku EÚ vo vzťahu k ruskej vojne proti Ukrajine. Nevyhne sa ošumelej fráze o „do seba zahľadenej EÚ“. A iba sa pýtam, do koho má byť zahľadená? Do Putina, Erdogana, Trumpa či nebodaj Orbána?
Mimochodom, EÚ je súštátím, ktoré okrem svojej vnútornej integrácie venuje asi najviac pozornosti globálnym problémom: od dodržiavania medzinárodného práva, korektných obchodných vzťahov cez planetárne problémy životného prostredia či klímy po boj proti daňovým rajom…
Boj o európske záujmy je aj bojom o slovenské záujmy: ako malý štát by sme proti silám globálnej ekonomiky a proti geopolitike mocných nemali šancu. Boli by sme hračkou v rukách rôznych mocností a ekonomických záujmov. EÚ je najmocnejším ekonomickým zoskupením schopným odolávať veľkým svetovým hráčom, predovšetkým tým nadnárodným. Ak EÚ kritizuje Čínu, tak to nie len kvôli ľudským právam, ako sa mylne domnieva Fico, ale hlavne preto, že Čína obmedzuje dovoz z EÚ umelými prekážkami: 20 % dovozu do EÚ je z Číny, ale len 9 % je náš vývoz pre bariéry, ktoré vzájomnému obchodu kladie čínska vláda. Tento problém potrebuje EÚ vyriešiť, a preto sprevádzala Macrona aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Európska autonómia
Macron v Číne hovoril otvorene o globálnej politike. A to v súvislosti s narastajúcim napätím okolo Taiwanu. Lebo je to napätie, ktoré skutočne vzniká hlavne z toho, že v USA sa tak republikáni ako aj demokrati predbiehajú v tom, kto ukáže väčšie svaly vo vzťahu k Číne. A Macron má pravdu, že EÚ sa nesmie dať do tohto vnútropolitického zápasu vtiahnuť. Navyše aj preto, že nikto na americkej politickej scéne nespochybnil ešte Nixonom dohodnutý koncept politiky „jednej Číny“.
Ak EÚ kritizuje Čínu, tak to nie len kvôli ľudským právam, ako sa mylne domnieva Fico, ale hlavne preto, že Čína obmedzuje dovoz z EÚ umelými prekážkami: 20 % dovozu do EÚ je z Číny, ale len 9 % je náš vývoz pre bariéry, ktoré vzájomnému obchodu kladie čínska vláda.
Macron však aj jednoznačne poukázal na neadekvátnu reakciu Číny a povedal to jasne Číňanom. Je to dlhodobá Macronova koncepcia „európskej autonómie“, ktorou má na mysli nezávislé geopolitické postavenie EÚ; nezávislé od ktorejkoľvek veľmoci, teda aj USA. Vždy upozorňuje, že ak si takúto pozíciu EÚ nevytvorí, bude predovšetkým z vojenského hľadiska „vazalom“ USA. Čo má, samozrejme, aj ekonomické dosahy. Európska autonómia totiž znamená vybudovanie vlastných ozbrojených síl, vojenského priemyslu, ale aj nezávislosti od dolára. To bol aj koncept Jeana Junckersa (predchádzajúceho šéfa Európskej komisie), ktorý sa roky usiloval presadiť koncept eura ako svetovej obchodnej meny.
Lenže to nie je o „katastrofálnych lídroch EÚ“ (ako sa pohrdlivo Fico vyjadruje o súčasnom vedení EÚ), ale o 27 premiéroch členských krajín: lebo EK realizuje to, na čom sa premiéri dohodnú. Nezmyselné tvrdenie Fica, že „Slovensko sa stalo lacným vazalom EÚ“, že „EÚ nemá vlastnú zahraničnú politiku“ nehovorí o ničom, len o volebnej demagógii. Ale veľmi nebezpečnej, lebo v dlhodobom procese stavia slovenských občanov proti EÚ, obracia verejnú mienku v neprospech európskej integrácie – a to nezachránia ani slová o tom, že „EÚ je pre Slovensko životne dôležitá“. Napokon EÚ má svoju vlastnú zahraničnú politiku a nenasleduje „slepo USA“ ako tvrdí Fico: má však presne takú politiku, na akej sa 27 členských štátov dohodne. Preto žiaden štát nie je „vazalom EÚ“; a sankcie voči Rusku sú práve iniciatívou 27 premiérov. Chce ich všetkých Fico vymeniť? Teda s jedinou výnimkou Viktora Orbána, ktorý však len hrá dvojakú falošnú hru, lebo v realite žiadne sankcie nevetoval.
Národná suverenita
Robert Fico má nepochybne pravdu „že základom úspešného pôsobenia v medzinárodných vzťahoch je nezasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín“. Tento princíp by mal však teraz v plnej miere aplikovať na Rusko, ktoré pod vymyslenou zámienkou „denacifikácie“ vtrhlo do suverénnej susednej krajiny vojenskou silou a nemení len hranice, ale pácha neuveriteľné zločiny na obyvateľstve suverénneho štátu až po masové únosy detí a ich násilnú rusifikáciu. Toto všetko je výsledkom dlhodobo pestovaného ruského nacionalizmu, ktorý Putin premenil na vlastnú imperiálnu politiku.
To, o čo zápasí Macron, je, aby podobný nacionalizmus nezačal silnieť aj medzi členskými štátmi EÚ, aby každý problém, výzva, kríza, ktorej sme vystavení, mala európske riešenie. Lebo len takéto riešenie je zárukou mieru, vysokej životnej úrovne, dodržiavania ľudských práv či ochrany detí a konzumentov pred toxickými látkami- No to v čom je EÚ svetovou špičkou, je solidarita: nikoho nenechala v šachu počas finančnej krízy, v čase covidu zabezpečila rýchlu výrobu a distribúciu vakcín, vytvorila obrovský fond na podporu krajín poškodených covidom, tzv. plán obnovy, z ktorého Slovensko čerpá vyše 8 miliárd eur. A to nehovorím o dlhodobom toku peňazí z európskych fondov, z nich prekvitajú naše obce a mestá. Líderstvo EÚ je všetko, len nie „katastrofálne“. Ak je niečo katastrofálne, je to demagógia nehodná trojnásobného premiéra…