Nevypočuté varovania
Už 10. novembra 2020 som na tomto mieste varoval pred následkami vulgárneho slovníka vládnucich politikov na adresu spoluobčanov, bohorovného nálepkovania, dehonestovania a umlčiavania ľudí, ktorí si dovolili vysloviť iný názor na prijímané proticovidové opatrenia. Upozorňoval som, že používanie nactiutŕhačského slovníka, ktorého vrcholom bol Matovičov výkrik na adresu opozičného politika „postaviť k múru a zastreliť“, polarizuje a demoralizuje spoločnosť a produkuje nenávisť. Konštatoval som, že „žiadna slovenská vláda nevyvolala v takom krátkom čase od prevzatia moci taký masový a intenzívny odpor a nestratila tak rýchlo autoritu a rešpekt v spoločnosti“.
23. 11. 2020 som uviedol, že 17. novembra ľudia protestovali proti vulgárnej autoritárskej populistickej politike vlády, proti znásilňovaniu svojej dôstojnosti urážkami od vládnucich politikov, proti používaniu praktických nátlakových a vydieračských metód voči občanom a nihilistickému prístupu k duchu a litere ústavy. A že vláda stavila na silu a strašenie úmerne strate svojej neformálnej autority. Prognózoval som, že vláda bude „stále viac radikalizovať zneistenú spoločnosť, najmä tie jej časti, ktoré sa ocitli doslova v existenčnej núdzi a cítia sa byť bez pomoci. Existuje riziko, že z toho budú profitovať aj antisystémové politické sily“. Povedal som tiež, že „úsilie vládnej koalície pacifikovať narastajúci odpor voči bezohľadným metódam a štýlu jej politiky umelým predlžovaním núdzového stavu povedie k ďalšiemu prehlbovaniu politickej krízy“. Na adresu členov vlády a parlamentu som poznamenal, že „nemôžu len tak hejtovať na Facebooku a urážať ľudí. Ak sa vydali cestou hejtovania proti spoluobčanom a neodpovedania na kritiku vecnými argumentmi, ale nálepkovaním, diskreditáciou či vyhrážkami trestným stíhaním, mali by odísť z funkcie a užívať si hejtovanie ako radoví voliči“.
Radikalizmus a nárast extrémizmu nie sú len dôsledkom matovičovského vedenia politického boja. Je to predovšetkým dôsledok sociálnej úzkosti, ktorá ovládla veľkú väčšinu spoločnosti v dôsledku neschopnosti vlády prijímať efektívne a včasné opatrenia v boji s covidovou pandémiou, energetickou krízou, rekordnou infláciou, masovým nárastom biedy a rozvratom verejných financií.
V komentári 27. 7. 2021 som konštatoval, že „vláda stavila na otvorenú aroganciu moci. Ministerka spravodlivosti nám zvestovala, že vláda určuje ľuďom, ako majú žiť, či sa im to páči, alebo nepáči“. Upozornil som, že vládna koalícia svojím radikalizmom spojeným s nekompetentnosťou, amaterizmom a neúctou k našej štátnosti radikalizuje spoločnosť.
Žnú, čo zasiali
Novopečení „demokratisti“, ktorí dnes zo seba robia najväčších bojovníkov proti nenávisti v spoločnosti, si nechcú pripustiť, že džina z fľaše vypustili sami dávno pred agresiou Ruska proti Ukrajine. Svojím vlastným radikalizmom sa stali tvorcami a súčasťou problému. Opakovane do kosti dourážali covidovou krízou zneistenú spoločnosť. Stali sa lídrami zloby a rozvratu. Zničili nielen svoju vlastnú dôveryhodnosť a ľudskú dôstojnosť, ale aj dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie.
Držiac sa zubami-nechtami pri moci sa tak v čase multikrízy stali bezpečnostným rizikom pre Slovensko. Matovičovo, Naďovo, Krúpovo atď. hejtovanie, ktoré Eduard Heger toleroval a podporoval, vyvolalo vlnu hejtovania Blahu, Uhríka, Mazureka a spol. Radikalizácia vládnej politiky a rétoriky viedla k stupňujúcej sa radikalizácii nielen Republiky, ale aj Smeru. Neschopnosť racionálne vládnuť kombinovaná s bezmedznou mocenskou aroganciou tak umožnili Robertovi Ficovi vymaniť sa z klinickej smrti a expandovať. „Demokratisti“ teraz varujú pred jeho návratom. Strašia tiež víťazstvom Hlasu-SD vo voľbách. Usilujú sa na tom obnoviť svoju stratenú legitimitu.
Sociálna úzkosť a strach z budúcnosti
Radikalizmus a nárast extrémizmu však nie sú len dôsledkom matovičovského vedenia politického boja na základe obrazu nepriateľa a zhnusenia ľudí zo spôsobu vládnutia po voľbách 2020. Je to predovšetkým dôsledok sociálnej úzkosti, ktorá ovládla veľkú väčšinu spoločnosti v dôsledku neschopnosti vlády prijímať efektívne a včasné opatrenia v boji s covidovou pandémiou, energetickou krízou, rekordnou infláciou, masovým nárastom biedy a rozvratom verejných financií. Strach z hroziacej chudoby a obavy z budúcnosti vyvolali masový hnev voči najnedôveryhodnejšej vláde v histórii, na ktorom v situácii umocnenej obavami z vojny a jej eskalácie surfujú radikáli.
Až 90% ľudí nedôveruje expremiérovi Matovičovi, 80 % poverenému premiérovi Hegerovi. A niekde medzi nimi sa nachádza minister obrany Naď. Títo politici bez prirodzenej autority, v situácii vlády v demisii s obmedzenými kompetenciami iba naháňajú hlasy extrémistom a radikálom. Nedokážu im čeliť. Čokoľvek povedia a urobia, stretáva sa s apriórnym odmietaním veľkej väčšiny spoločnosti. Nemôžu tak byť dôveryhodnými a rešpektovanými nositeľmi racionálnej komunikácie o našich národnoštátnych záujmoch v čase vojny v našom susedstve a o pomoci napadnutej Ukrajine. Najviac by Slovensku aj Ukrajine pomohli, keby ich vystriedala úradnícka vláda.