Úmrtím ľavicového filozofa a publicistu Gáspára Miklósa Tamása stráca Maďarsko jedinečnú osobnosť, s ktorou sa s úctou lúčia aj tí, ktorých si ako neľútostný kritik bral najviac na mušku.
LUKÁŠ JELÍNEK: Prvé kolo českých prezidentských volieb prinieslo jediné výraznejšie prekvapenie. Je ním slabý zisk Danuši Nerudovej, v ktorej mnohí chceli vidieť obdobu Zuzany Čaputovej.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Výpočet toho, s čím bude politická moc v tomto roku konfrontovaná, je dlhý. Nekompetentná politická moc nebude schopná adekvátne na tieto výzvy reagovať. Výsledkom budú značné hospodárske škody.
KAROL MORVAY: Nevhodne podaná informácia spôsobuje zväčša krátkodobé cenové šoky, ktoré dodatočne infláciu "prihrievajú".
VLADIMÍR BAČIŠIN: Koncom roka sa pravidelne objavujú prognózy na nasledujúci rok. Prakticky všetky analýzy od popredných svetových think-tankov a medzinárodných združení ako je OECD, poukazujú na päť hlavných rizík.
PETER TAKÁČ: K čomu sa môžu hlásiť Slováci tri dekády po vzniku samostatného štátu? Od počiatku jeho existencie ho sprevádzalo rozpredávanie majetku a obmedzovanie slobôd.
ANDREJ ŠKOLKAY: Systém financovania RTVS, tak ako je nastavený, nefunguje normálne už najmenej desaťročie.
BORIS ZALA: Pri tomto okrúhlom výročí sa mi veľmi nechce venovať tomu, či nám rozdelenie prospelo. Skôr mám na mysli trochu zásadnejšie otázky. Na akých ideách, princípoch stojí slovenský štát aj spoločnosť?
JIŘÍ PEHE: Rozdelenie Československa možno vnímať z mnohých uhlov. Keď však rôzne pohľady sčítame, možno tvrdiť, že tak v procese vedúcom k rozdeleniu spoločného štátu, ako aj v konečnom výsledku prevažujú pozitíva.
PAVEL ŠARADÍN: Obe spoločnosti cítia, že sú v mnohých aspektoch ekonomicky „kolonizované“ Západom. Mnohí podvedome „kolonizáciu“ vnímajú, potom sú ústretovejší k Rusku.
PETER WEISS: Slovensko vstúpilo do 30. roku svojej samostatnej štátnosti. Je to aj príležitosť zbaviť sa mýtov o jej vzniku.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Pyrrhovým víťazstvom bude oslobodenie Ukrajiny zaplatené desaťtisícmi mŕtvych, miliónmi utečencov a devastovanou infraštruktúrou a hospodárstvom.
KAROL LOVAŠ: Tridsať rokov v živote človeka je obdobím zrelosti. Tridsaťročná Slovenská republika pôsobí ako rohožka, do ktorej si utrie nohy každý, kto ide práve okolo.
JURAJ MARUŠIAK: V roku 2023 si budeme vyberať iba medzi rôznymi odtieňmi zlých riešení.
JÁN KOŠČ: Kedy konečne zamestnanci pochopia, že len organizovaním sa, vzájomnou podporou a solidaritou dosiahnu zlepšenie pre všetkých? V roku 2023?
BORIS ZALA: Vytvorenie „novej“ 76. v parlamente sa nepochybne môže zdať divné; a rovnako sa môže zdať uchádzanie sa Hegera o post predsedu vlády až bláznivé. Ale to len preto, že sme na vládne krízy nie veľmi zvyknutí.
PETER TAKÁČ: Začiatkom roka 2022 si mnohí analytici stále mysleli, že rusko-ukrajinský konflikt je možné urovnať prostredníctvom diplomatických rokovaní.
JOZEF LENČ: Fakticky hneď po štvrtkovom hlasovaní o vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera sa začalo diskutovať o tom, kto je víťazom dňa. Kto zvíťazil v súboji vybičovaných emócií a nenaplnených eg?
PETER WEISS: Keď sa vláda nevydarila, ľudia majú právo ju vymeniť. Majú právo znovu si vybrať, kto bude v ich mene vládnuť. To je podstata demokracie.
ROBERT ŽANONY: Ako bojovať proti dezinformáciám a zhubným vplyvom sociálnych médií, no nezabiť pri tom demokratickú verejnú debatu? Nad touto dilemou si láme hlavy nemalá časť intelektuálnej elity demokratického sveta.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: S odkladom hlasovania o dôvere vlády z utorka na štvrtok sa odložilo aj hlasovanie o štátnom rozpočte. Vynachádzavosť vládnej moci, ako si zabezpečiť jedno i druhé nepozná hraníc.
RASTISLAV KÁČER: Len nedávno, 10. decembra, sme si pripomenuli Deň ľudských práv. Valné zhromaždenie OSN v tento deň v roku 1948 prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv.
LUKÁŠ JELÍNEK: Do prvého kola prezidentských volieb v Česku zostáva mesiac a štartové pole sa postupne sprehľadňuje. Z pelotónu sa odtrhla silná trojka: Danuše Nerudová, Petr Pavel a Andrej Babiš.
TOMÁŠ BEŇUŠKA: Deje sa presne to, čo sa aj očakávalo: slovenská spoločnosť je stále menej tolerantná voči Ukrajincom a nič nenasvedčuje tomu, že by sa postoj mal zmeniť.
ANTON MARCINČIN: Vláda najprv rodičom zaručila krásny dôchodok na starobu a potom hneď aj dve stovky mesačne na dieťa. Kde sa teda berie tá mrzká zvada?