MARTIN HOJSÍK: Vláda začala dotovať plyn a aj nižšie ceny elektriny, no na tých, čo kúria drevom akosi pozabudla. Pritom palivové drevo dnes už stojí viac ako dotovaný plyn. A to je vážny problém.
KAROL LOVAŠ: O víťazovi rozhodne sobota. A fakt, koho emócie unavia skôr. Žiaľ, tieto voľby nie sú o ničom inom. Len o emóciách. A boji „proti“. Nie „za“.
JURAJ MARUŠIAK: Výsledky referenda potvrdzujú, že v spoločnosti prestalo fungovať strašenie z možného návratu Roberta Fica alebo „mafie“.
MICHAL KALIŇÁK: Bezprostredne po vyslovení nedôvery vláde sa Igor Matovič predviedol v plnej paráde. Aktuálne nasleduje snaha o doplnenie Ústavy SR, ktorá by mala zabetónovať jeden volebný obvod pre voľby do NR SR.
BORIS ZALA: Ako huby po daždi sa nám tu začali rodiť vízie „nových demokratov“. Dzurinda nás už dlhodobo naťahuje so svojím „projektom“, Ján Budaj sa veľmi váhavo staval na čelo „občianskodemokratickej“ platformy.
JURAJ DRAXLER: Bohužiaľ, u nás je naozaj odborníkom na školstvo často niekto, kto vie povedať pár viet o konštruktivizme.
PETER TAKÁČ: Putinove vymyslené dôvody na „demilitarizáciu“ a „denacifikáciu“ ako zámienka na inváziu na Ukrajinu mali byť nešikovným napodobnením falošných dôvodov útoku USA na Irak.
PETER WEISS: Proti referendu a skracovaniu volebného obdobia hlasovaním v NR sa argumentuje tým, že destabilizuje politickú scénu. V skutočnosti sa vládna koalícia destabilizovala sama.
Úmrtím ľavicového filozofa a publicistu Gáspára Miklósa Tamása stráca Maďarsko jedinečnú osobnosť, s ktorou sa s úctou lúčia aj tí, ktorých si ako neľútostný kritik bral najviac na mušku.
LUKÁŠ JELÍNEK: Prvé kolo českých prezidentských volieb prinieslo jediné výraznejšie prekvapenie. Je ním slabý zisk Danuši Nerudovej, v ktorej mnohí chceli vidieť obdobu Zuzany Čaputovej.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Výpočet toho, s čím bude politická moc v tomto roku konfrontovaná, je dlhý. Nekompetentná politická moc nebude schopná adekvátne na tieto výzvy reagovať. Výsledkom budú značné hospodárske škody.
KAROL MORVAY: Nevhodne podaná informácia spôsobuje zväčša krátkodobé cenové šoky, ktoré dodatočne infláciu "prihrievajú".
VLADIMÍR BAČIŠIN: Koncom roka sa pravidelne objavujú prognózy na nasledujúci rok. Prakticky všetky analýzy od popredných svetových think-tankov a medzinárodných združení ako je OECD, poukazujú na päť hlavných rizík.
PETER TAKÁČ: K čomu sa môžu hlásiť Slováci tri dekády po vzniku samostatného štátu? Od počiatku jeho existencie ho sprevádzalo rozpredávanie majetku a obmedzovanie slobôd.
ANDREJ ŠKOLKAY: Systém financovania RTVS, tak ako je nastavený, nefunguje normálne už najmenej desaťročie.
BORIS ZALA: Pri tomto okrúhlom výročí sa mi veľmi nechce venovať tomu, či nám rozdelenie prospelo. Skôr mám na mysli trochu zásadnejšie otázky. Na akých ideách, princípoch stojí slovenský štát aj spoločnosť?
JIŘÍ PEHE: Rozdelenie Československa možno vnímať z mnohých uhlov. Keď však rôzne pohľady sčítame, možno tvrdiť, že tak v procese vedúcom k rozdeleniu spoločného štátu, ako aj v konečnom výsledku prevažujú pozitíva.
PAVEL ŠARADÍN: Obe spoločnosti cítia, že sú v mnohých aspektoch ekonomicky „kolonizované“ Západom. Mnohí podvedome „kolonizáciu“ vnímajú, potom sú ústretovejší k Rusku.
PETER WEISS: Slovensko vstúpilo do 30. roku svojej samostatnej štátnosti. Je to aj príležitosť zbaviť sa mýtov o jej vzniku.
BRIGITA SCHMÖGNEROVÁ: Pyrrhovým víťazstvom bude oslobodenie Ukrajiny zaplatené desaťtisícmi mŕtvych, miliónmi utečencov a devastovanou infraštruktúrou a hospodárstvom.
KAROL LOVAŠ: Tridsať rokov v živote človeka je obdobím zrelosti. Tridsaťročná Slovenská republika pôsobí ako rohožka, do ktorej si utrie nohy každý, kto ide práve okolo.
JURAJ MARUŠIAK: V roku 2023 si budeme vyberať iba medzi rôznymi odtieňmi zlých riešení.
JÁN KOŠČ: Kedy konečne zamestnanci pochopia, že len organizovaním sa, vzájomnou podporou a solidaritou dosiahnu zlepšenie pre všetkých? V roku 2023?
BORIS ZALA: Vytvorenie „novej“ 76. v parlamente sa nepochybne môže zdať divné; a rovnako sa môže zdať uchádzanie sa Hegera o post predsedu vlády až bláznivé. Ale to len preto, že sme na vládne krízy nie veľmi zvyknutí.
PETER TAKÁČ: Začiatkom roka 2022 si mnohí analytici stále mysleli, že rusko-ukrajinský konflikt je možné urovnať prostredníctvom diplomatických rokovaní.