Trištvrte roka po páde Hegerovej vlády malo pomôcť PS rozšíriť voličskú základňu, aby takmer vyhralo voľby. To sa podarilo. Nepodarilo sa pozatvárať celú mafiu, ako si to želal Igor Matovič. A PS sa podarilo vygenerovať lídra svojej strany do európskych volieb v júni tohto roka – Ľudovíta Ódora.
Nedodržateľné termíny
Keď po voľbách 30. septembra a 1. októbra 1998 vláda širokej koalície prevzala moc, rozhodla sa začať fiškálny rok 1999 s rozpočtovým provizóriom. Časový priestor, ktorý sa na prípravu štátneho rozpočtu vytvoril, bolo možné využiť na zložité koaličné rokovania o nápravných opatreniach (tzv. reformách) po V. Mečiarovi a na prípravu zákonov, ktoré s opatreniami súviseli. I keď bolo potrebné urobiť v zákone o rozpočtových pravidlách určité zmeny, žiadne mimoriadne ťažkosti kvôli provizóriu, ktoré sa skončilo 1. štvrťrokom 1999, nevznikli.
Ficova vláda rozhodla opačne: presadiť štátny rozpočet na rok 2024 ešte v roku 2023. Jedným z dôvodov bolo umožniť samosprávnym orgánom schváliť vlastné rozpočty. V roku 1998 ešte decentralizácia štátnej správy a s ňou ani finančná decentralizácia neexistovali, a takýto argument preto chýbal.
Minister financií Ladislav Kamenický mal výhodu, že nebol na MF SR nováčikom. No termíny, ktoré s prípravou rozpočtu štátu súvisia – a podaktoré sú zakotvené v legislatíve, sa nemohli dodržať. Prvým je predloženie štátneho rozpočtu do Národnej rady SR do 15. septembra. Druhým predloženie návrhu rozpočtu Európskej komisii a Euroskupine spravidla do 15. októbra (čo bolo 10 dní pred vznikom 4. vlády R. Fica!), resp. najneskôr mesiac pred schválením rozpočtu v NR SR (t. j. v deň, keď vláda práve získala dôveru).
Tretím je rozhodovanie o výdavkových limitoch, ktoré má predkladať Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Na ich prípravu má RRZ 60 dní po vyslovení dôvery vláde. Žiadny z týchto termínov sa dodržať nedal. RRZ spočiatku nástojila, aby NR SR schválila výdavkové limity pre úradnícku vládu, ktorej úlohou bolo pripraviť vyrovnaný rozpočet. Je až komické, že obidve citované inštitúcie za nedodržanie termínov ministra financií kritizovali.
Termíny sú zaiste okrajové popri tom, že štátny rozpočet ako základný zákon roka by už mal byť štartom politiky vlády vychádzajúcej z jej programového vyhlásenia. A dôkladne pripraviť „reformy“ nebude mať čas ani vláda Michala Šimečku, keby bola zvolená 30. septembra 2027.
Koaličné počty?
To sa prihodilo i Ladislavovi Kamenickému. V PVV sú formulácie, na základe ktorých sa mohlo predpokladať, že nová vláda sa odhodlá k niektorým krokom, ako napríklad k progresívnemu zdaňovaniu, k zdaňovaniu majetku, či prehodnotí daňový bonus a rodičovský dôchodok. Nič z toho, čo by pomohlo financiám štátu, a vnieslo do spoločnosti trochu viac spravodlivosti, minister financií do štátneho rozpočtu nepresadil. Možno nechcel, možno mu to zakázali. Kto mal pri zákaze silnejší hlas, či Robert Fico, alebo Andrej Danko, nevieme. Isté je, že aj pri takej časovej tiesni, akej bol minister vystavený, mohol niečo z tohto zúradovať.
Kamenický pre agentúru Bloomberg uviedol, že pripravuje nový balík opatrení za jeden a pol miliardy eur, ktoré majú pomôcť rozpočtu. Ak nepomôžu aj rastu, o rok budeme zase tam, kde sme dnes.
Koaličné počty sú zrejme na vine, že minister Kamenický nie je podpredsedom vlády a nemá dosah na to, čo podporuje napĺňanie štátneho rozpočtu t. j. na reálnu ekonomiku. V druhej Dzurindovej vláde už koaličné počty dovolili, aby minister financií bol i podpredsedom vlády. Po schválení štátneho rozpočtu sa minister financií stáva hlavne posudzovateľom rozpočtových dôsledkov návrhov svojich kolegov, prípadne môže hroziť rozpočtovými opatreniami na krátenie výdavkov. To je málo. Vo Francúzsku je ministerstvo financií a hospodárstva pod jedným ministrom (Ministerstvo hospodárstva, financií a priemyselnej a digitálnej suverenity). V jeho kompetencii je okrem finančnej a priemyselnej politiky i politika zamestnanosti a odvetvie turistiky, ktorého podiel na tvorbe HDP Francúzska predstavuje 8 %!
Diskusia na vedľajšej ceste
Opozícia kritizuje všetky kroky ministra financií za prvých 100 dní: lex konsolidáciu a aktuálne bankovú daň či zníženie odvodového percenta do II. piliera, neadresnú pomoc s cenami energií a pomoc s hypotekárnymi úvermi, či súhlas MF SR s trinástym dôchodkom. Ale pri financiách štátu hovoriť iba o tom, že náš deficit je v porovnaní s členskými štátmi eurozóny najhorší (o dlhu to už neplatí!), nasmerováva diskusiu na vedľajšiu koľaj. Bolo by sa treba odvolávať i na tie časti Stanoviska EK k štátnemu rozpočtu 2024, kde sa popri postupnej a udržateľnej konsolidácii zdôrazňuje podpora inkluzívneho a udržateľného rastu. L. Kamenický pre agentúru Bloomberg uviedol, že pripravuje nový balík opatrení za jeden a pol miliardy eur, ktoré majú pomôcť rozpočtu. Ak nepomôžu aj rastu, o rok budeme zase tam, kde sme dnes.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.