V hospodárskej politike má Milei ultraneoliberálny program, v sociálnej oblasti sa vyznačuje reakčnými postojmi, ktoré sú namierené proti právam žien a sexuálnym menšinám, a politicky zastáva autoritárske názory. Počas predvolebnej kampane bagatelizoval pravicovú vojenskú diktatúru z rokov 1976–1983, počas ktorej zmizlo 30-tisíc ľudí. Svojím vystupovaním patrí k podobnému typu politikov ako bývalý slovenský premiér Igor Matovič. Mileiov prejav je však ostrejší a agresívnejší – a ideologicky je oveľa koherentnejší.
Argentínsky Matovič
Volebné víťazstvo Mileia je symptómom a dôsledkom hlbokej hospodárskej, sociálnej a politickej krízy. Argentína už desaťročia trpí extrémnou nestabilitou. Proti sebe stoja dva ekonomicko-politické mocenské bloky s protichodnými pozíciami v hospodárskej a sociálnej politike. Na jednej strane je to blok „agrokapitálu“ a veľkých hospodárskych skupín, ktorý presadzujú silnú ekonomickú dereguláciu a otvorenie sa zahraničiu ako aj minimalistickú sociálnu politiku. Táto politika má silnú podporu aj medzi vyššou strednou triedou, najmä v hlavnom meste Buenos Aires.
Na druhej strane sa nachádza voľná aliancia priemyslu orientovaného na domáci trh, pracovnú silu v priemysle a mestskú chudobu. Tento blok sa venuje ochrane domáceho priemyslu a expanzívnej mzdovej a sociálnej politike. V dlhodobom horizonte sa však ani jedna zo strán nedokázala jednostranne presadiť, takže v hospodárskej a sociálnej politike je krajina opakovane vystavená prudkým výkyvom a zmenám.
Volebné víťazstvo Mileia je symptómom a dôsledkom hlbokej hospodárskej, sociálnej a politickej krízy. Argentína už desaťročia trpí extrémnou nestabilitou.
Tradičné pravicové a stredoľavé strany sa zdiskreditovali už v predvolebnom boji. Vládu tradičnej pravice Mauricia Macriho z rokov 2015 až 2019 poznačili krízy a rastúca inflácia. To bol aj dôvod, prečo voľby v roku 2019 vyhrali stredoľavé perónistické sily s politikou zameranou na rozvoj priemyslu a sociálne záležitosti. Macriho vláda zanechala krajine veľký dlh voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Následne stredoľavá vláda počas covidovej epidémie zaviedla zo zdravotných dôvodov prísne obmedzenia. Mnohé malé podniky to priviedlo k bankrotu. Ako už často v argentínskej histórii ostré konflikty v prerozdeľovaní vyústili do cválajúcej inflácie – v súčasnosti sa pohybuje okolo 140 %. Inflácia obzvlášť tvrdo postihuje chudobné vrstvy obyvateľstva – tradičnú základňu perónistov.
Vo svojej mimoriadne agresívnej predvolebnej kampani Milei, ktorý má bohaté skúsenosti z diskusných reláciách, využil rozšírenú nespokojnosť s tradičnými pravicovými a stredoľavými silami perónistov. Symbolom jeho kampane sa stala motorová píla. Vystupoval proti takzvanej „kaste“ – politickému establišmentu. Strednú triedu nalákal prísľubom zrušenia centrálnej banky a dolarizácie (zavedenie amerického dolára namiesto argentínskeho pesa). Dôvera v argentínsku menu je nízka, naopak, dolár je hlavnou dôveryhodnou menou, ku ktorej sa ľudia utiekajú, a má takmer mýtický charakter. Čiastočné dolarizácie v minulosti sa však skončili katastrofou, vážnymi finančnými krízami (naposledy v roku 2001). Argentínska stredná trieda na to často zabúda. Milei dokázal agresívnym a mačistickým vystupovaním a vymedzovaním sa voči establišmentu „zabodovať“ aj medzi mužmi z chudobnejších pomerov. Vďaka sľubu, že prinesie rozchod so súčasnými podmienkami, sa stal pre mnohých z nich atraktívnym.
Dolarizácia, privatizácia, deregulácia
V otázke podpory Mileia v druhom kole sa tradičná pravica rozštiepila na dva tábory. Väčšia časť zoskupená okolo Macriho ho podporila, zatiaľ čo umiernenejšie krídlo okolo strany Unión Cívica Radical (Radikálna občianska únia) považovalo Mileiovu „anarchokapitalistickú“ víziu za veľmi riskantnú a dištancovalo sa od nej. Uvidíme, ako sa toto rozdelenie na dva tábory prejaví v budúcnosti, pretože Mileiova strana La Libertad Avanza je v oboch komorách Kongresu zastúpená iba malými frakciami. Momentálne preto nie je jasné, s koľkými poslancami tradičnej pravice bude môcť prezident počítať. Hoci Argentína má prezidentský systém, Milei na to, aby mohol pohodlne vládnuť mimoriadnymi dekrétmi, bude potrebovať väčšinu aspoň v jednej z dvoch komôr parlamentu.
V prvých vyhláseniach Milei opäť uviedol, že je „morálnou povinnosťou zavrieť centrálnu banku“. Či to bude môcť urobiť, je iná otázka. V každom prípade budú zrušené obmedzenia pri devízových transakciách. Spolu s ďalšími deregulačnými opatreniami to pravdepodobne povedie k ďalšiemu zvýšeniu cien potravín. Milei si dokonca môže želať, aby inflácia naďalej rástla, tým by ospravedlnil extrémne úsporné opatrenia a škrty v sociálnych programoch. V každom prípade je na programe dňa najmä privatizácia a komplexná deregulácia. Hospodárska politika pravdepodobne zasadí tvrdú ranu argentínskemu priemyslu a ešte viac zhorší životné podmienky chudobnejšieho obyvateľstva. Milei ohlásil tvrdý postoj aj proti sociálnym protestom. To je dôležitá správa, pretože v bývalých robotníckych štvrtiach okolo Buenos Aires so silnou tradíciou protestov nevyhral Milei, ale Massa.
Volebné víťazstvo Mileia posilnilo extrémnu pravicu v celej Južnej Amerike. Regionálna aliancia Mercosuru, ktorej plným členom okrem Argentíny je aj Brazília, Uruguaj a Paraguaj, čelí neistej budúcnosti. Hviezda, ktorá Miliea vedie, dolár, sa nachádza na severe – a tam, do Washingtonu, povedie aj jeho prvá zahraničná cesta. No bližší ako súčasný prezident Biden je mu Trump.