Zamestnanci v priemysle či doprave zdôrazňovali najmä dosahy úsporného balíčka, ktorý zasiahne najmä stredne a nízkopríjmové domácnosti, ale aj obavy z rastu cien elektriny a ďalšieho zdražovania potravín aj ostatného tovaru. Ťažko potom dúfať v hospodárske oživenie, keď sa spotrebitelia budú báť míňať. Rozladenie panuje aj nad dôchodkovou reformou, ktorá počíta s predlžovaním doby strávenej v pracovnom procese i so znižovaním dôchodkov.
Štátnych zamestnancov navyše trápia stagnujúce platy. Na úradoch sa má aj prepúšťať. Nemocniční lekári sa zase sťažujú, že tretinu času strávia na pracovisku v rámci nadčasov, ktoré od nich zamestnávatelia žiadajú v rozpore so zákonníkom práce.
Napriek tomu najväčšie napätie panuje v školstve. Ešte pred týždňom sa očakávalo, že štrajkovať bude 60 percent základných a stredných škôl, ale po arogantných vyjadreniach premiéra Fialu a ministra školstva Beka sa do protestu zapojilo 74 percent škôl. Vláda tvrdí, že požiadavkám odborárov nerozumie a že s nimi manipulujú ich lídri s politickými ambíciami. Pritom dôvody štrajku sú jednoduché.
České školstvo je kvalitné, lenže sa v ňom hromadia roky neriešené problémy. Nároky na učiteľov rastú, a to vrátane zbytočného papierovania. Sotva si zvykli na inklúziu a nové trendy, ako je on-line alebo tandemová výučba, vláda chce na komforte pre žiakov šetriť. Okrem iného hrozí rušenie nepovinných seminárov alebo delenej výučby. Kantorom sľúbila platy vo výške 130 percent priemernej mzdy, na budúci rok však dosiahnu maximálne 113 percent. Situáciu komplikujú nízke príjmy nepedagogických zamestnancov škôl. Nie je výnimkou, že plat upratovačky je pod hranicou minimálnej mzdy a riaditeľ ho musí dorovnávať z peňazí, ktoré by mali ísť učiteľom.
Za školský personál sa postavili aj študenti a rodičia, takže tentoraz koaliční politici nemohli tvrdiť, že si učitelia berú deti za rukojemníkov. Na pranieri sa, naopak, ocitol kabinet, ktorý sa pôvodne pýšil, že vzdelanie je jeho prioritou, no v rozpočte na budúci rok sa to neodráža. Výrazne pridané dostane iba rezort obrany.
Premiér a ministri sa tvária nechápavo. Odbory vraj s nimi majú rokovať, a nie štrajkovať. V praxi to však vyzerá tak, že na zasadnutiach tripartity vedie vláda namiesto sociálneho dialógu monológ a nie je ochotná zohľadniť názory zástupcov zamestnancov ani zamestnávateľov. Len oznamuje, čo chystá.
Neprekvapuje, že ľuďom dochádza s chaotickou a iba v makroekonomických kategóriách uvažujúcou vládou trpezlivosť.
Neprekvapuje, že ľuďom dochádza s chaotickou a iba v makroekonomických kategóriách uvažujúcou vládou trpezlivosť. Ak dodatočne prejaví empatiu a skúsi sa pozrieť na život pohľadom „zdola“, má ešte šancu predísť sociálnemu a politickému dusnu, ktoré zosilnie pred parlamentnými voľbami v roku 2025. Najbližšiu príležitosť bude mať začiatkom decembra, keď sa bude tripartita venovať minimálnej mzde.
Pravdepodobnejšie však je, že Fialov tím bude ďalej ústretový hlavne k bankám (nahrávajú im napríklad dôchodkové zmeny aj zhoršenie podmienok pre predčasné splácanie hypoték) a ďalším veľkým firmám, ktoré astronomicky zarábajú a dividendy do zahraničia odvádzajú bez ohľadu na všetky krízy.
Konečný verdikt vysloví volič. Najväčšia vládna strana ODS dlhodobo zaostáva v preferenciách za Babišovým hnutím ANO, ale najnovšie už aj za Okamurovou SPD. Ich ekonomické recepty nie sú oveľa nádejnejšie ako tie koaličné, občanov však teší už len záujem o problémy, s ktorými sa denne musia stretávať. Fialovo chladné vládnutie je tak tou najlepšou predvolebnou kampaňou pre opozíciu.