Je to obzvlášť citlivé, pretože takmer desať rokov, od vtedy prekvapujúceho víťazstva donedávna vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS), médiá od Gibraltáru po Estónsko nariekali nad osudom Poľska. Prezident PiS Jaroslaw Kaczyński bol najprv obvinený z porušovania ústavy, potom z diktátorských tendencií. Nie bez príčiny. Ako však konzervatívno-populistický obrat v poľskej politike naberal na sile, inštitúcie Európskej únie, a teda aj médiá, reagovali čoraz neurotickejšie. Atmosféru ešte viac vystupňovali opoziční poľskí europoslanci, ktorí v Európskom parlamente pravidelne žiadali dodatočné uznesenia odsudzujúce politiku varšavských úradov.
Po ovládnutí štátneho Poľského rozhlasu a Poľskej televízie Kaczyński spustil masovú nenávistnú kampaň, v ktorej označil opozíciu za zradcov štátu, obvinil ju z protipoľského postoja a o jej prívržencoch hovoril ako o „Poliakoch najhoršieho druhu“. Opozičný mediálny syndikát mu neostal nič dlžný a okamžite rozšíril záplavu senzáciechtivých článkov podrobne opisujúcich údajný zostup Poľska do fašistickej nadvlády.
Európska hystéria o Poľsku
Európske médiá dychtivo a bez rozmýšľania hystériu prevzali. Orgány EÚ tomu, ako sa zdá, veselo tlieskali v nádeji, že oslabia pozíciu vlády, ktorá sa im nepáčila. Hoci bolo jasné, že je to kontraproduktívne, poľská opozícia aj EÚ, ktorá ju čoraz hlasnejšie podporovala, túto „stratégiu“ zdvojnásobili a z mesiaca na mesiac zvyšovali úroveň toxických emócií. Napokon, po takmer desaťročí, odkedy Právo a spravodlivosť vyhralo parlamentné voľby a kandidát strany zvíťazil v prezidentských voľbách v októbri 2015, dochádza k výmene stráží. Škoda, že sa nevyšetruje dôvod súčasnej zmeny. Nehovoriac o následkoch.
Po voľbách z 15. októbra, ktoré vyhralo Právo a spravodlivosť, majú teraz opozičné strany väčšinu a oznámili vytvorenie koaličného kabinetu. Európa si vydýchla a v médiách starého kontinentu prepuklo hotové šialenstvo. Poľsko je opäť v rukách ľudí, ktorí sú osvietení, otvorení, tolerantní, krásni a múdri! Tí, ktorí predtým tvrdili, že Poľsku vládnu fašisti, sa tešia. Akoby toho nebolo dosť, volebná účasť dosiahla nové maximum, a to viac ako 74 % všetkých oprávnených voličov.
Spustil sa tak ďalší triumfalistický príbeh o údajne vyspelej poľskej spoločnosti, ktorá len podľahla dočasnému pokušeniu nebezpečného populizmu, dala sa do poriadku, stala sa plne občianskou, pochopila svoje povinnosti a išla masovo voliť. Rozdrviť tých, ktorí stáli v ceste neúprosnému pokroku. Sociologické štúdie realizované v Poľsku pri príležitosti každých volieb však odhaľujú úplne inú realitu.
Rzeczpospolita, jeden z najvýznamnejších poľských denníkov, zverejnil štúdiu (United Surveys), v ktorej sa drvivá väčšina hlasujúcich občanov vyjadrila, že plne súhlasí s politickými cieľmi deklarovanými v kampani Práva a spravodlivosti. Rovnaká väčšina zároveň podporovala opozičné strany. Ďalší prieskum (IBRIS) ukázal, že viac ako 66 % voličov sa rozhodlo voliť s cieľom zosadiť PiS od moci alebo vyjadriť nespokojnosť s uzavretým duopolom strán Kaczyńského a Tuska. Keď zoberieme do úvahy nečakaný úspech koalície Tretia cesta, ktorá získala viac ako 14 % hlasov, dostaneme úplne iný obraz.
Frustrácia z propagandistického masírovania
Áno, Poliaci išli voliť vo veľkom. Nie však preto, že by ich viedla intuícia podporená novonadobudnutým uvedomením, aby zvolili politikov, ktorých EÚ a liberálne európske médiá obľubujú a rešpektujú. Verejnosť hromadne hlasovala proti myšlienke, nie za ňu – proti dvom najmocnejším hráčom poľskej politiky od prelomu storočia. Právo a spravodlivosť stratilo moc a Tuskova strana fungovala slabo. Opozíciu zachraňuje len vysoký volebný rating Tretej cesty, ktorý presne odráža hnev a frustráciu verejnosti. Žiaľ, nie politicky „uvedomelej“, len unavenej neustálym emocionálnym a propagandistickým trápením.
Poľskí voliči chceli konečne povedať „dosť!“ šialenej vnútropoľskej politike po tom, ako boli vystavení neustálemu prívalu hysterických prejavov z oboch strán.
Poľskí voliči chceli konečne povedať „dosť!“ šialenej vnútropoľskej vojne po tom, ako boli vystavení neustálemu prívalu hysterických prejavov z oboch strán. A urobili tak zvolením koalície Tretia cesta, vedenej stranou Poľsko 2050 popového katolíckeho radikála Szymona Hołowniu, a bývalého novinára a hlavného poradcu Atlantickej rady Michala Kobosku. Program strany je takmer diametrálne odlišný od programu Práva a spravodlivosti. Jedno však majú Hołownia a Kaczyński spoločné: náklonnosť ku katolíckemu fundamentalizmu. To znamená, že pokiaľ ide o otázky, ako je prístup k potratom, Poľky budú takmer určite nútené cestovať na Slovensko.
K voľbám vo veľkom počte nešla tzv. informovaná občianska spoločnosť. Bola to masa týraných ľudí, znechutená vulgárnosťou a intenzitou propagandy oboch táborov, ako aj ustavičným emocionálnym vydieraním. Keď ľudia volia z nenávisti a znechutenia, nie je dôvod na radosť. Najmä keď moc získajú tí, ktorí deklarujú ciele diametrálne odlišné od ľudového sentimentu. Sklamaniu sa nedá vyhnúť a bude to šokujúce. Žiaľ, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude ďalšia lekcia, ktorou sa nikto nebude chcieť ďalej zaoberať.