Podľa bezpečnostného analytika Vlastislava Břízu z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity by mal poznať stanovisko oboch strán zainteresovaných v konflikte, tretej, nezaangažovanej strany a mať historický prehľad minimálne o posledných 300 rokoch medzinárodných vzťahov. Na základe týchto predpokladov by dokázal poskytnúť fundovaný pohľad na tieto záležitosti. Koľko samozvaných odborníkov na túto tému spĺňa túto podmienku?
Ako cez kopirák
Ako podotýka Bříza, invázia ruských vojsk na Ukrajinu postupovala podľa rovnakého scenára ako pri ostatných inváziách Ruska a jeho predchodcu ZSSR na cudzie územia – v Prahe 1968, v Kábule 1979 a Sevastopole 2014: umiestnenie konvenčných síl na hraniciach, infiltrovanie špeciálnych jednotiek, zmocnenie sa strategického letiska a zvrhnutie národnej vlády.
Cieľom zásahu proti Pražskej jari, teda snahe decentralizovať moc a ísť cestou demokratického socializmu, bolo obnovenie moci Moskvy. 700 inváznych lietadiel sa zmocnilo letiska v pražskej Ruzyni, zatiaľ čo hranice prekročili mechanizované jednotky. Špeciálne jednotky obsadili prezidentský palác, rozhlasové stanice a kľúčový terén. Československé vedenie bolo zajaté a unesené do Moskvy.
V roku 1979 zopakoval ZSSR podobnú akciu v Afganistane. Sovietske velenie ním reagovalo na tamojšie politické reformy, ktoré neboli v súlade s ním presadzovanou politikou. Výsadky spolu so špeciálnymi jednotkami pristáli na letisku v Kábule, z ktorého zaútočili na prezidentský palác. Zavraždením premiéra zbavili režim vedenia a nahradili ho vyhovujúcim zástupcom.
V roku 2014 po ukrajinskej revolúcii dôstojnosti a politických nepokojoch v Kyjeve aplikovalo Rusko túto taktiku na polostrove Krym. V Sevastopole použili špeciálne jednotky a výsadky, ktoré obkľúčili parlament, zosadili jeho šéfa a nahradili ho proruským lídrom.
Obnoviteľ ruskej ríše
Vojenské úspechy na Kryme a v Gruzínsku viedli Putina k záveru, že ich dokáže zopakovať na celej Ukrajine. Západ proti nim totiž nevystúpil: sankcie boli mäkké a radšej uprednostnil politiku appeasementu (zmierovania). Putinovi poradcovia, ktorých okruh sa pre obavy z koronavírusu zúžil, ho navyše ubezpečovali, že ruská armáda je silná a na hraniciach Ukrajiny má štvrť milióna mužov. Ako záložný plán mu slúžilo uistenie rozviedky, že Rusko si v Kyjeve financuje piatu kolónu, ktorá sa v prípade výsadku chopí moci.
Putinovou motiváciou bolo zapísať sa do dejín ako obnoviteľ ruskej ríše na nových základoch. Za jeho života totiž došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu, po ktorom sa rozloha ruského štátu zásadne zmenšila.
Putinovou motiváciou bolo zapísať sa do dejín ako obnoviteľ ruskej ríše na nových základoch. Za jeho života totiž došlo k rozpadu Sovietskeho zväzu, po ktorom sa rozloha ruského štátu zásadne zmenšila. Minulý rok sa prirovnal k cárovi Petrovi Veľkému, ktorý si podľa jeho slov počas vojny so Švédskom nič nevzal, len vrátil to, čo bolo ruské. „Zdá sa, že aj nám sa podarilo prinavrátiť a posilniť tieto územia. Keď sa budeme držať týchto hodnôt, zvíťazíme pri riešení problémov, ktorým čelíme.“
Putinov odhad na obsadenie Ukrajiny sa ukázal ako viacnásobne mylný. Z piatej kolóny sa vykľula kontrarozviedka, ruská armáda bola v oveľa horšom stave, ako sa predpokladalo, pričom narazila nie na vítanie, ale odpor a jednotu ukrajinského ľudu. Jeho vytrvalý a odhodlaný odpor donútil Západ začať Ukrajinu vojensky podporovať. Ak by Putin podľa Břízu postupoval pomaly a postupne, teda zabral len Donbas, reakcia Západu by bola laxná.
Pôvodný cieľ dobytia Kyjeva za tri dni a nastolenie bábkovej vlády nevyšiel. Putin ho preto bol nútený propagandisticky pozmeniť na získanie Donbasu, no predovšetkým na udržanie južného koridoru na Krym, bez ktorého ho nebude Ruská federácia schopná chrániť. Ako ďalej dodáva odborník na medzinárodné vzťahy Bříza, ak by pôvodný plán obsadenia Ukrajiny vyšiel, Putin by ďalej tlačil na Moldavsko, ako aj na pobaltské štáty, aby sa opäť stali súčasťou ruského impéria. Ako dlhodobo upozorňuje aj ruský sociológ Grigorij Judin, Putin ráta s tým, že NATO by kvôli malým štátom neriskovalo jadrovú vojnu s Ruskom a radšej by mu ich odovzdalo.
Pomoc USA
Tak sa dostávame k úlohe Spojených štátov a ich podpore napadnutej strany. Spojené štáty darovali Ukrajine zbraňové systémy v hodnote desiatok miliárd dolárov. Hoci tieto peniaze predstavujú len zlomok ich obranného rozpočtu, touto investíciou sa im podarilo dosiahnuť konvenčnú likvidáciu svojho druhého najväčšieho súpera. Bez Spojených štátov by však podpora Ukrajiny bola omnoho ťažšia, pretože Európska únia nie je vojenskou superveľmocou.
Putin rozdelil krajiny na suverénne a kolónie, pričom Rusko radí do prvej a európske štáty do druhej kategórie. To, čo však potrebuje svet čeliaci klimatickej zmene, je spolupráca, nie trvanie na suverenite. Tá by pri globálnych problémoch znamenala potvrdenie nadvlády silných štátov nad menšími a chudobnejšími krajinami a ich vydieranie prostredníctvom obmedzovania prístupu k zdrojom potravín. Putinov imperiálny sen z 18. storočia by bol v 21. storočí našou nočnou morou.