S ich flagrantným krivením právneho systému, s netransparentnou privatizáciou, so zneužívaním štátu či priam s privatizáciou SIS. Tak vznikala „slovenská kapitálová vrstva“, akýsi slovenský variant Klausovej „šokovej terapie“: a táto Húskova v teórii dobre vyzerajúca slovenská inovácia sa v praktickej politike zmenila na najväčšiu redistribúciu bohatstva a vlastníckych vzťahov v našej histórii.
A keď raz svetový génius Václav Klaus, pomýšľajúci na nobelovku, vyslovil tézu o neexistencii špinavých peňazí, nebolo ani dôvodu, prečo by si nemal niečo podobné myslieť Mečiar a spol. Kde nie sú „špinavé peniaze“, tam nie je ani ich „pranie“, ani korupcia, podplácanie, nelegálne prerozdeľovanie či daňové podvodníctvo. Klaus mal však horlivých pokračovateľov nielen v národnom variante, ale aj vo svetovo uvažujúcich reformátoroch miklošovského razenia, pre ktorých pôsobenie na globálnych trhoch tiež nemalo obmedzenie a čo sa prerozdeľovalo na svetových trhoch, už nemalo tú príchuť zápecníctva. Ale kradnutie, vykrádanie či rozkrádanie to bolo rovnaké.
A veru, keď sme zakladali Smer, tak nás hŕstka nadšencov mala predstavu, že práve tomuto treba urobiť koniec. Aj sme vymysleli heslo: „Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu“. A predstavovali sme si veľký očistný program práve od vytvárania a prania tých „špinavých peňazí“. Nebudem tu rozoberať, ako sa z tejto idey stala utópia…
Novátor Lipšic
Ale v čase, keď Smer bol práve prvý rok v parlamente, nadšený mladý moralista Daniel Lipšic presadil zákon o Špecializovanom trestnom súde a Úrade špeciálnej prokuratúry (ktorá mala plniť úlohy práve v rozsahu kompetencií špeciálneho súdu…). Lipšic bol vtedy mladučký minister spravodlivosti v Dzurindovej vláde. Ale za KDH. Nabitý energiou a nadšením pre novoty: a keďže v tom čase bola spoločnosť rozčarovaná, ba až zlostná z podozrení na kriminálne rozkrádanie práve tých najvyšších v riadení štátu a jednoznačne vládlo presvedčenie o ich „nedotknuteľnosti“, mladý novátor si nenechal ujsť príležitosť. Presadil zákon o vzniku týchto špecializovaných inštitúcií na boj proti kriminalite tých najvyššie postavených. Ak si dobre pamätám, hlasoval som za zákon aj ja, a myslím, že aj Smer ako celok. (Logicky, po prvé – taká v tomto období vládla v Smere nálada a, samozrejme, nikto ešte nemal maslo na hlave či špinu za nechtami. To mali tí „druhí“, a tak sa nich treba pozrieť… Iba do kontextu tohto politického aktivizmu: väčšina odbornej verejnosti, stavovských sudcovských a prokurátorských organizácií bola proti…)
Je neprehliadnuteľné, že so zrušením Lipšica aj úradu sa ponáhľa Smer. Na celej akcii je však zarážajúca rýchlosť: prečo to má byť do mesiaca? Prečo skráteným legislatívnym procesom? Uvedomujú si v Smere, že tým definitívne potvrdzujú práve politicky, že majú maslo na hlave? Ten dojem už nezmažú ničím!
Nepamätám si, že by tieto dva špecializované orgány podávali nejaké špeciálne výkony… Až do chvíle, keď sa ukázalo, že brzdou je práve hlava špeciálnej prokuratúry, ktorá sa teda aj podľa právoplatných súdnych rozhodnutí stala hlavou „špeciálnych“ kriminálnych činov. Veď aj príslušný pán dostal 12 rokov za mrežami.
V pýche a arogancii nová Matovičova vláda namiesto toho, aby novým šéfom spravila neutrálnu, uznávanú autoritu, zvolila do čela politicky i morálne doráňaného Lipšica. Sucho konštatujem, že na jeho pôsobení v tejto funkcii som osobne nenašiel žiadne vážne pochybenie. Ale že z funkcie bude musieť odísť tak či tak, bolo jasné od momentu, keď sa ukázalo, že bez Hlasu sa vláda urobiť nedá. Napokon, v tieto dni to pochopil aj Lipšic, ktorý sa síce na začiatku novej vlády prsil, že neodstúpi, ale teraz by chcel odstúpením úrad zachrániť. Nuž, neskoro.
Prečo ten chvat?
Je neprehliadnuteľné, že so zrušením Lipšica aj úradu sa ponáhľa Smer a osobitne Robert Fico. Jasne to napovedal jeho netradičný krok, keď avizoval nápadnú ochotu konzultovať zmenu s Európskou komisiou. (Mimochodom, z európskeho hľadiska je oveľa problematickejšie znižovanie trestných sadzieb za podvody a korupciu s európskymi peniazmi.) Premiér si prosto robí alibi. To, čo je však na celej akcii zarážajúce, je rýchlosť: prečo to má byť do mesiaca? Prečo skráteným legislatívnym procesom? Uvedomujú si v Smere, že tým definitívne potvrdzujú práve politicky, že majú maslo na hlave? Ten dojem už nezmažú ničím! Je u Lipšica nejaký konkrétny prípad, ktorý by mohol namočiť konkrétneho politika? Nič o takom nevieme. Nie je to len arogancia či politická krátkozrakosť?
A teda posledný momentík: ak niečo môže ohroziť víťazstvo Pellegriniho v prezidentských voľbách, je to práve tento chvat. Doteraz výrazne v prieskumoch viedol. Ale Korčokovi sa dostáva do rúk nečakaná zbraň: argument, že Smer a Fico nemôžu a nesmú ovládnuť všetky orgány moci. Prezident ako posledná bariéra tohto úsilia a poistka. Keby som chcel prehru Pellegriniho v prezidentských voľbách, nerobil by som to inak, ako to robí Šutaj Eštok s „čurilovcami“ a Fico s Úradom špeciálnej prokuratúry. Smer už takto pobabral dvoje prezidentské voľby: tie Ficove a aj tie Šefčovičove. Prekazí aj tie Pellegriniho?