Lex konsolidácia: kto ju zaplatí?
Výhody a nevýhody konsolidácie nie sú rozložené v spoločnosti rovnomerne, čo samo osebe neprispieva k jej stabilite. Horšie je, že sú nastavené tak, že neprispievajú k znižovaniu miery nerovností. To nebolo ani ich cieľom. Prečo však majú pomôcť príjmové a majetkové rozdiely zvyšovať?
Nepolepšia si takí, ktorí nie sú zahrnutí medzi odmenených „silným sociálnym štátom“. Sú medzi nimi tí, ktorí nezískajú od štátu bonifikáciu hypotekárneho úveru, napríklad preto, že úroveň ich príjmov im neumožňuje vziať si hypotéku. Sú odkázaní na „nebývanie“. Premiér totiž moderátorke Anne Vargovej oznámil, že máme politiku bývania, „ktorá nie je postavená na nájomnom bývaní“. Naozaj? Žiadna vláda na takúto politiku bývania mandát od voličov nedostala. Vlády zostali vo vleku začiatku 90. rokov, keď sa štátne, družstevné a podnikové byty v náhlivosti a lacno odpredali tým, ktorí v nich bývali. A vo vleku záujmov developerov a nepochybne komerčných bánk, ktoré na hypotekárnych úveroch dobre zarábajú.
Polepšia si dôchodcovia, ale keby sa pri 13. dôchodku rešpektoval princíp solidarity, polepšili by si viac tí, ktorí to viac potrebujú.
Víťazmi lex konsolidácia sú fyzické osoby (f. o.) s vyššími a vysokými príjmami a nadpriemernými majetkovými pomermi. Zvýšenie sadzby dane na dividendy je kozmetické a iba úzky okruh postihne zrušenie daňového zvýhodnenia osôb s kapitálovými príjmami. Naopak: v rozpore s programovým vyhlásením vlády (PVV) sa nenavrhuje revízia daňového bonusu, ktorý zvýhodňuje vyššie príjmové skupiny a diskriminuje nízkopríjmové rodiny a rodiny nezamestnaných. Konsolidačný balík nenavrhuje ani ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, resp. zrušenie stropu na sociálne odvody, z ktorých profitujú nadpriemerne zarábajúci.
Progresívna daň je jedným zo základných kameňov daňovej politiky sociálnej demokracie. Je vyjadrením solidarity viac zarábajúcich s menej zarábajúcimi. Robert Fico si však myslí niečo iné.
Lex konsolidácia nenavrhuje žiadne nové majetkové dane (daň z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností). Jediná majetková daň – daň z nehnuteľnosti, zostáva na starých princípoch zvýhodňujúcich veľkých vlastníkov. Majetkové dane, ktoré by mali prispieť k znižovaniu miery nerovností, opäť túto úlohu plniť nebudú.
Vláda si v PVV kladie za cieľ zlepšovať podnikateľské prostredie. Podľa Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vo vládnom návrhu konsolidácie však dopady na tento sektor predstavujú 584,2 mil. eur. Na podnikateľský sektor dopadajú zmeny v zákonoch o osobitnom odvode v regulovaných odvetviach, zákon o solidárnom príspevku, a zavedenie minimálnej dane (daňovej licencie). Je ťažké proti nim namietať, i keď bolo treba „viac merať a raz strihať“ pri bankovom odvode. So zmenami v zákone o zdravotnom poistení podnikateľský sektor nemôže súhlasiť. Ani opozícia by si však v dnešných časoch nemohla dovoliť prísť s návrhom znížiť odvodové zaťaženie práce. Fiškálny účinok opatrenia je zrejmý, ale čakať, že by mal napríklad okamžite skrátiť čakacie lehoty a pod., ako od neho vyžaduje opozícia, je pri finančnom poddimenzovaní zdravotníctva absurdné.
Abeceda sociálnej demokracie
Od schválenia PVV neprešlo mnoho času a už sú medzi ním a lex konsolidáciou i návrhom štátneho rozpočtu zásadnejšie rozdiely. PVV avizovalo progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb (f. o.), ale zostalo iba pri tom. Aj prvý návrh štátneho rozpočtu na rok 2024 oznamuje, že „vláda uvažuje nad zavedením ďalších sadzieb pri dani z fyzických osôb s cieľom zvýšiť progresivitu zdanenia“ niekedy v roku 2025. No ak sa má dotknúť iba 10-tisíc najlepšie zarábajúcich, pôjde o repliku tzv. milionárskej dane, a nie o progresívnu daň, ktorá predpokladá viac daňových pásiem (4 prípadne 5 ).
Progresívna daň je jedným zo základných kameňov daňovej politiky sociálnej demokracie. Je vyjadrením solidarity viac zarábajúcich s menej zarábajúcimi. Robert Fico si však myslí niečo iné. Na otázku redaktorky, či sa počíta s progresívnou daňou f. o., povedal, že ju už máme. Nad tým, či 25-percentná horná sadzba dane z príjmu (v porovnaní napríklad s rakúskou na úrovni 55 %) dostatočne pomáha riešiť mieru nerovnosti v spoločnosti, sa predseda Smeru nezamyslel. Odpovedal úplne inak: „Pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických osôb, z toho štát nič nemá. To sú všetko peniaze, ktoré idú mestám a obciam…“
Zopakujme si, že rozpočty miest a obcí sú súčasťou verejných financií rovnako ako štátny rozpočet. Ale nielen preto by záujmy dobre platených politikov, manažérov a pod. nemali byť prekážkou zavedenia progresívnej dane. Napriek tomu, že ju budú interpretovať ako trest za úspech a budú hroziť odchodom do zahraničia, ako sa vyjadril viceprezident AZZZ Rastislav Machunka. Urobil by sa aspoň malý krok k sociálne spravodlivejšej spoločnosti.