Európski úradníci otvorene hovoria o tom, že v EÚ môže byť až 5,5 milióna pracovníkov na platformách, ktorí sú nesprávne klasifikovaní ako samostatne zárobkové osoby. Pričom v skutočnosti sú to podľa nich riadni zamestnanci, ktorým sa tak nedostávajú ich pracovné a sociálne práva. Tento problém plánujú riešiť zavedením „prezumpcie zamestnania“ na internetových platformách. Stačí, že budú splnené dva z piatich indikátorov závislej práce a platforma musí zamestnať svojich pracovníkov.
Naozaj nás posledné roky regulovania inovácií posunuli vpred a z Európy sa stala ta bájna „najkonkurencieschopnejšia ekonomika na svete“? Alebo je skôr načase premyslieť postoj Európy k inováciám?
Ide o týchto päť indikátorov: existencia horného limitu zárobkov, dohľadu nad výkonom (vrátane elektronických prostriedkov) alebo obmedzení a pravidiel správania a organizácie práce. Takisto sa za indikátor považuje akákoľvek kontrola platformy nad rozdeľovaním úloh alebo pracovných podmienok.
Zo znenia indikátorov je na prvý pohľad jasné, že nič nie je jasné. Ak bude táto nová direktíva schválená, tak si žiadna platforma nemôže byť istá, či ju skôr, alebo neskôr neoznačia úrady ako zamestnávateľa. Hlavná pridaná hodnota platforiem je totiž znižovanie transakčných nákladov medzi dopytom a ponukou. Napríklad cez vytváranie bezpečného prostredia a dôvery. A to z definície zahŕňa aj stanovovanie pravidiel správania alebo reputačného dohľadu nad výkonom napríklad hviezdičkami.
Rovnako je úlohou platforiem vyrovnávať dopytované množstvo zákazníkov s ponukou poskytovateľov služieb. A to sa dá robiť len cez nástroje ako zvyšovanie alebo znižovanie zárobkov, teda cien a podmienok práce. To však v žiadnom prípade neznamená, že platformy vystupujú v roli tradičných zamestnávateľov. Autori direktívy tak ukazujú, že buď nechápu základné princípy fungovania platformovej ekonomiky, alebo ich chápu veľmi dobre, ale zo srdca ju nenávidia a chcú ju vymazať z trhu.
Výsledkom ich regulačnej iniciatívy potom môžu byť rôzne nezamýšľané efekty. Ak napríklad spravíte zamestnancov z pracovníkov, ktorí sú na platforme kvôli flexibilnosti, tak im uškodíte. Nielenže stratia slobodu „byť sám sebe pánom“, ale navyše ich prinútite vymeniť vyššie čisté zárobky za rôzne zamestnanecké benefity. Politici, ani tí na úrovni EÚ, nedokážu naservírovať obed zadarmo. Každé dodatočné sociálne benefity zaplatia samotní pracovníci nižšími čistými príjmami.
Pri niektorých platformách môže byť ich biznis model dokonca nekompatibilný so zamestnaneckým pomerom. V tomto prípade nestratia pracovníci len flexibilitu a čisté príjmy, ale aj samotnú možnosť pracovať. Výsledkom nových regulácií potom bude menej príležitosti a rôznych alternatív na trhu práce. Teda menej konkurencie. Pričom konkurencia je tou hlavnou silou, ktorá prirodzene tlačí na vyššie príjmy a lepšie pracovné podmienky.
Na konci dňa sa tak ľahko môže stať, že táto „revolučná dohoda“, ako ju označili jej autori, prinesie pracovníkom, platformám a aj ich zákazníkom výrazne viac negatív a problémov než proklamovaných benefitov. A to všetko len preto, lebo európski politici a úradníci majú neutíchajúcu túžbu byť stále inovačným lídrom v reguláciách.
Na konci tohto týždňa budú aj zástupcovia Slovenska hlasovať v rámci Európskej rady o potvrdení predbežnej dohody na regulačnom návrhu. Toto je práve ten priestor, kde by národné vlády mali zatiahnuť ručnú brzdu a pozrieť sa do spätného zrkadla. Naozaj nás posledné roky až dekády regulovania inovácií posunuli vpred a z Európy sa stala ta bájna „najkonkurencieschopnejšia ekonomika na svete“? Alebo je skôr načase premyslieť postoj Európy k inováciám?