Ale tentoraz by sa priestor s obrazom Štúra viacej hodil pre podpis samotnej koaličnej zmluvy. A aj to celkom nie, lebo napriek tomu, že sa občas Štúrovi – a veru neoprávnene – vyčítajú náklonnosti k cárskemu Rusku, tento národný buditeľ bol človekom pokroku: ukazoval, ako sa Slováci roztrúsení v Hornom Uhorska môžu stať národom, ako sa roľnícke, robotnícke či remeselné stavy majú pozdvihnúť k modernému občianstvu, ako sa rôznorodá reč nespočetných usadlostí môže a musí stať kultúrnym, vedeckým a národným jazykom – aby sa tak dostal na roveň najcivilizovanejších národov Európy. Jednoducho veľký a ambiciózny modernizačný program.
Frázy a skutočné zámery
Prijaté a predstavené memorandum, ktoré moderátor slávnostne čítal, neobsahuje ani len náznak pokroku či modernity: a to ho predstavovali vo veľkej prevahe dve strany, ktoré sa hlásia k sociálnej demokracii. K prúdu, ktorý historicky na celom svete a aj na Slovensku bol vždy nositeľom pokroku, reforiem, ktorý bol predvojom boja za občianske a sociálne práva a stál nekompromisne za tými vykorisťovanými, diskriminovanými, potláčanými a umlčovanými.
Nuž áno, v memorande je predsavzatie „zvyšovať životnú úroveň“, ale len ako mŕtva fráza, rovnako ako „zachovanie sociálneho štandardu“. Nie, vôbec nemám na mysli, aby memorandum obsahovalo podrobnosti: ale keď sa doň dostalo konkrétne tvrdenie o potrebe „reformy trestného systému a mechanizmu obrany ľudských práv“, tak každému, aj menej zasvätenému je jasné, že prioritou je ochrana nejakej množiny osôb, ktoré boli predmetom doterajšieho vyšetrovania.
Nič by som nemal proti, keby programom bola humanizácia celého trestného systému, hlavne neprimeranosť trestov napríklad za pestovanie pár kríkov marihuany či výroba mastí a medicínskych prípravkov z konope (za ktoré sa ukladajú presne také tresty ako vodičovi, ktorý zabil päť študentov v stave značnej podnapitosti…). Sebeckosť takto postavenej priority v memorande je úplne priehľadná – veď nebolo by pre „sociálnodemokratické“ strany prirodzenejšie dať tam revitalizáciu nášho odborového hnutia ako záruky spravodlivejšej distribúcie príjmov pre robotníkov a zamestnancov? Prinajmenšom v súkromnom sektore?
Národný záujem či izolácia?
Je chvályhodné, že Hlas presadil nemennosť našej zahraničnopolitickej orientácie, členstvo v Európskej únii a NATO. Ale hneď je k tomu dodatok, že „pri plnom rešpektovaní suverenity a národno-štátnych záujmov SR a posilnení zdravého vlastenectva“. Lenže tu sa hneď natíska kyslý úsmev: Slovensko je rozpoltené práve v tom, čo je náš „národno-štátny záujem“. Ja a so mnou veľká časť Slovenska tvrdíme, že naším záujmom je čo najhlbšia integrácia EÚ, a iná časť občanov je presvedčená, že hlavná je naša „potravinová sebestačnosť“ alebo čo najdlhšie používanie spaľovacích motorov. (A len tak na okraj, títo potravinoví „suverenisti“ už nevravia občanom, že to bude znamenať výrazne drahšie potraviny, a teda väčšiu chudobu pre Slovákov. Tak ako hádam všetko, čo by sme si mali vyrábať „sebestačne“…). Prosto, v memorande nič sociálnodemokratické nie je – aj keď obe dominantné strany sa za sociálnodemokratické deklarujú.
Ľudáctvo dominuje
To by ešte nebola taká tragédia, len „drobné“ nedopatrenie. Lenže v zrkadle prejavov, ktoré predniesli predsedovia týchto strán, to nadobúda jasné kontúry. Peter Pellegrini spomenul potrebu nejakej „budúcnosti“. Ale nikomu neuniklo, že nastupujúci premiér Róbert Fico si dal záležať, aby spomenul ukotvenie Slovenska v tradíciách a v zdravom rozume (táto floskula môže ulahodiť komukoľvek, lebo každý pokladá práve tú svoju múdrosť za zdravý rozum, a história nás učí, že do najväčších tragédií nás vždy doviedli práve tí, ktorí sa odvolávali na zdravý rozum…), a neštítil sa hneď orbánovsky zaútočiť na LGBTI+ a „rodové ideológie“.
Ideológiu novej vlády nepochybne najsprávnejšie vystihol Andrej Danko, keď jasne deklaroval, že koalícia je založená na „národnej,
A tak ideológiu novej vlády nepochybne najsprávnejšie vystihol Andrej Danko, keď jasne deklaroval, že koalícia je založená na „národnej, sociálnej a kresťanskej politike“. Tak veru, 5-percentná strana určila ideologické, hodnotové rámce vznikajúcej vládnej koalície, lebo práve toto je rámec, v ktorom sa pohybovala počas prvej Československej republiky Hlinkova slovenská ľudová strana a bolo to aj heslo počas klérofašistického Slovenského štátu. Naproti tomu hodnotami sociálnej demokracie boli vždy občianske a sociálne práva, oddelenie štátu a cirkvi a oslobodenie sa od náboženských predsudkov a farskej podriadenosti.
Peter Pellegrini hovoril vo svojom krátkom prejave, že alternatívna koalícia s PS, SaS a KDH sa neuskutočnila preto, že medzi týmito stranami boli „extrémne ideologické rozdiely“. A tak sa ako sociálny demokrat pýtam: a ten extrémny rozdiel medzi sociálnou demokraciou a hodnotami SNS i názormi členov jej poslaneckého klubu Pellegrini nepostrehol? Ak nie, v čom je teda Hlas sociálnou demokraciou? Pri Smere je mi to jasné, ten je už roky národno-konzervatívnou stranou a Robert Fico to aj svojím príhovorom pri podpise memoranda potvrdil. Ale Peter Pellegrini sa odtrhol od Smeru práve preto, že chcel revitalizovať sociálnu demokraciu. V tejto vláde sa mu to veru nepodarí.