Budovanie imidžu má dve dimenzie. Jednou je to, čo sa píše a hovorí o Slovensku v zahraničných médiách. Druhou je to, čo píšu do ústredia o slovenskom politickom dianí diplomati a pracovníci tajných služieb z členských štátov EÚ a NATO. Mediálny imidž vypovedá veľa o atraktívnosti a obľúbenosti Slovenska u občanov spojeneckých štátov. Obraz o slovenskej politike a o fungovaní našich inštitúcií, ktorý sprostredkujú diplomati a spravodajcovia vládnucim politickým elitám, sa zase stáva zdrojom dôvery alebo nedôvery voči našim politikom i SR ako štátu.
Neradostné prvky našej povesti
V spojeneckých krajinách silno zarezonovala vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky a následné masové demonštrácie a protesty proti korupcii a oligarchizácii politiky. O štyri roky neskôr sa Slovensko opäť negatívne zviditeľnilo vraždou dvoch mladých príslušníkov LGBTI+ komunity. Vznikol obraz krajiny, v ktorej sa pestujú nepriateľské nálady voči tejto komunite. Ten sa potvrdzoval vo volebnej kampani negatívnym a agresívnym vymedzovaním sa voči LGBTI+.
Negatívny imidž SR usilovne pestovali aj vládnuci politici. Spomeňme si na „one time, next time“ či na trapas premiéra Igora Matoviča v Elyzejskom paláci. Alebo na jeho bitku s exministrom vnútra Robertom Kaliňákom. A na rozsudok v daňovej kauze exprezidenta Andreja Kisku. Imidžotvorným prvkom určite bol aj neštandardný spôsob života predsedu NR SR Borisa Kollára. Rovnako fakt, že dvaja po sebe idúci predsedovia parlamentu boli usvedčení z plagiátorstva. Špeciálnym prokurátorom sa stal bývalý politik, ktorý bol právoplatne odsúdený a ktorý sa po vstupe na špeciálnu prokuratúru dostal do množstva konfliktov záujmov.
Väčší koaliční partneri, ale aj predseda SNS evidentne podcenili politické riziko radikálov, ľudáckych nacionalistov, náboženských fundamentalistov, konšpirátorov, odporcov NATO a podporovateľov Ruska, ktorí sa dostali do NR SR na kandidátke SNS.
Slovensko sa tiež predstavilo ako krajina, v ktorej policajný prezident zomrel vo vyšetrovacej väzbe a dvaja riaditelia SIS boli teatrálne zatýkaní. Bývalí funkcionári VOS a ďalší ľudia sú vyšetrovaní pre tunelovanie tejto organizácie. Iste to neprospelo k dôveryhodnosti SR.
Sú tu však aj tvrdé dáta vypovedajúce o SR. Sme druhou najchudobnejšou krajinou v EÚ. Verejné financie máme v najhoršom stave spomedzi jej členských štátov. Sme na chvoste rebríčkov EÚ a OECD aj v ďalších oblastiach. To všetko ovplyvňuje nielen našu atraktívnosť z hľadiska turistického ruchu, ale aj z hľadiska prílevu investícií. A podmieňuje krehkú pozíciu SR na finančných trhoch a náš rešpekt a vyjednávacie možnosti v EÚ.
Imidžové problémy novej vlády
Jedným z cieľov koalície, ktorá si tak rada hovorí národná, by malo byť vybudovať nový, pozitívny imidž Slovenskej republiky, získať si úctu spojencov a posilniť postavenie a reálny vplyv SR v EÚ, ktorá je naším životným priestorom, ako aj v NATO, ktoré je zárukou našej bezpečnosti. To bude dôležité kritérium úspešnosti novej vlády popri pozitívnom posune Slovenska v hlavných rebríčkoch EÚ a OECD. Staronový predseda vlády sa však chopí moci s medzinárodným imidžom politika, ktorý je naklonený Rusku a ktorý bude rozbíjať konsenzus v EÚ a NATO tak ohľadne vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj sankcionovania agresora, ktorým je Ruská federácia. Vniesol do európskej politiky obavy, že naruší jej krehkú jednotu proti agresívnemu Kremľu. Spolu so straníckymi kolegami sa prejavil ako nositeľ vypätého antiamerikanizmu označujúc hlavu štátu za americkú agentku, čo vyvrcholilo vulgárnym pokrikovaním davu v Nitre na jej adresu. Zbytočne urazil nemeckých politikov prirovnaním jednotiek Bundeswehru k nacistickému Wehrmachtu.
To všetko sa bude len veľmi ťažko naprávať. Znovu získavať stratenú dôveru si bude vyžadovať silnú angažovanosť. Pravda, ak na to bude v novej vládnej koalícii politická vôľa, pretože niektorí jej politici získali dôveru voličov práve negatívnym vymedzovaním sa voči politike spojencov, voči podpore brániacej sa Ukrajiny, voči zlému Bruselu. A dávajú najavo, že chcú v takejto rétorike pokračovať. Väčší koaliční partneri, ale aj predseda SNS evidentne podcenili politické riziko radikálov, ľudáckych nacionalistov, náboženských fundamentalistov, konšpirátorov, odporcov NATO a podporovateľov Ruska, ktorí sa dostali do NR SR na kandidátke SNS. Strana európskych socialistov vyhodnotila spojenectvo Smeru a Hlasu s pravicovými extrémistami v klube SNS tak, že týmto stranám hlásiacim sa k sociálnej demokracii pozastavila ich členstvo vo svojich radoch. Je to signál, že slovenská vláda sa môže v EÚ dostať do istej izolácie.
Slovensko potrebuje sanovať verejné financie, naštartovať nový model rastu a využiť možnosti plánu obnovy, aby prekonalo zaostávanie. A to si vyžaduje veľmi dobrú kooperáciu s členskými štátmi EÚ a jej orgánmi. Preto prejavom vlastenectva a naším národnoštátnym záujmom nie je bojovať proti nim, ale racionálne s nimi v mene presadenia našich záujmov vyjednávať a kooperovať. Ak si vláda nevydobyje rešpekt a úctu, ak nebude mať spojencov, jej plány sa môžu ocitnúť v závoze.