No neprezradil, ako chce presadzovať svoje predstavy o EÚ a brániť záujmy Slovenska v 29-člennej Európskej rade bez podpory politicky najbližších hráčov, akými sú napríklad predsedovia vlád Španielska, Portugalska či Nemecka z rovnakej politickej rodiny, do ktorej donedávna Smer patril. Ako sa hovorí, bude v nej osamotený ako kôl v plote.
Nominácia ministra životného prostredia
Ani nominácia ministrov vznikajúcej vlády nie je bez prekážok. Jeden z autorov Ústavy SR Ľubomír Fogaš priestor na rozhodovanie prezidentky pri vymenúvaní členov vlády na návrh predsedu vlády definoval ako veľmi úzky, no faktom je, že by odmietnutie niektorého z nominantov nebolo precedensom. Michal Kováč v roku 1993 odmietol nomináciu Ivana Lexu na post ministra privatizácie a Andrej Kiska v roku 2018 nomináciu Jozefa Ráža ml. na post ministra vnútra. Vláda by mohla bez jedného či dvoch-troch nevymenovaných ministrov zasadať a rozhodovať, no iste by naťahovanie sporu medzi premiérom a prezidentkou výkonu vlády neprospelo.
Ešte závažnejšie však je, ak niektorého nominanta na člena vlády odmieta širšia verejnosť. V jednom prípade predseda SNS Andrej Danko na rezolútny odpor umeleckej verejnosti čiastočne reagoval. V druhom prípade vox populi ignoroval úplne a pri podpise koaličnej zmluvy sa dokonca posťažoval, že 37 mimovládok a celá akademická obec spustili proti nemu mediálny lynč. Lenže nomináciu Rudolfa Huliaka neodmietajú iba mimovládky, ale asi štyri desiatky tisíc signatárov petície, ktorí podporili Otvorený list NR SR a vláde SR k budúcemu ministrovi životného prostredia a najnovšie aj samotná prezidentka.
Nominant Rudolf Huliak je starostom Očovej, tej istej Očovej, odkiaľ pochádza aj Matej Bel, známy ako Magnum decus Hungariae, t. j. Veľká ozdoba Uhorska, slovenský polyhistor, jeden z najvýznamnejších európskych vedcov 18. storočia a údajne vzor francúzskeho encyklopedistu Denisa Diderota. Nie každý musí byť polyhistorom, aby uspel ako člen vlády, no ak Robert Fico neodhovoril Andreja Danka od tejto nominácie, je isté, že nemá predstavu o tom, že Slovensko čaká zelená transformácia, ktorej súčasťou by mala byť energetická transformácia a boj s klimatickými zmenami. A riadiť takúto transformáciu (v kooperácii s rezortmi hospodárstva, pôdohospodárstva, ministerstva financií a, samozrejme, s plnou podporou predsedu vlády) nemôže človek, ktorého do kresla asi vynieslo presadzovanie síce odôvodnených, ale úzkych záujmov, ako chrániť chovateľov oviec pred medveďmi a vlkmi.
Nezávideniahodné východisko
Či je to naozaj tak, alebo nie, isté je, že toto tvrdí R. Fico: „Sme krajina, ktorá má najhoršie verejné financie v Európskej únii a ktorá sa považuje za druhú najchudobnejšiu v Európskej únii.“ Dňa 17. októbra, pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe, Štatistický úrad SR zverejnil údaje o počte osôb, ktoré boli v roku 2022 ohrozené rizikom chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Medziročne ich počet stúpol o 47-tisíc osôb a dosiahol 16,5 % obyvateľov, čo predstavuje takmer 890-tisíc ľudí.
Minister financií predložil návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu. Vládny návrh by znamenal pokles HDP o 6,5 % a rast počtu nezamestnaných o 130-tisíc. Nebol však celkom zbytočný. Ukázal totiž, že okamžitá konsolidácia verejných financií môže byť nielen sociálne nákladná, ale aj neefektívna, pretože krátkodobo deficit verejných financií paradoxne prehlbuje.
Ako konsolidovať „najhoršie verejné financie“ a zároveň nespadnúť v chudobe na ešte nižšiu priečku? Úradnícky minister financií predložil – ako mu káže zákon o rozpočtovej zodpovednosti – návrh vyrovnaného štátneho rozpočtu na rok 2024 a nadväzujúce roky. Vychádzal pri tom z existujúcej situácie, v ktorej, bez podpory v NR SR, nemohol presadiť zmeny zákonov, ktoré by mohli zabezpečiť vyrovnaný rozpočet mixom opatrení na príjmovej i výdavkovej strane. Urobil preto praktické rozhodnutie navrhnúť iba tie opatrenia, ktoré nevyžadujú zmeny zákonov. To sa dalo iba na výdavkovej strane. Preto návrh zákona navrhuje iba zníženie výdavkov na mzdy vo verejnej správe, nákladov na jej prevádzku a redukciu investícií až o 80 %. Michal Horváth (a vláda) však neodporučil takýto zákon prijať. Vládny návrh by znamenal pokles HDP o 6,5 % a rast počtu nezamestnaných o 130-tisíc.
Nebol však celkom zbytočný. Ukázal totiž, že okamžitá konsolidácia verejných financií môže byť nielen sociálne nákladná, ale aj neefektívna, pretože krátkodobo deficit verejných financií paradoxne prehlbuje.
Úradnícka vláda pripravila okrem toho návrh na ozdravenie verejných financií. Je zásobárňou (nie vyčerpávajúcou) opatrení, ktoré by pomohli konsolidovať verejné financie. Bude na budúcej moci, ktoré z nich si vyberie. Pre Roberta Fica návrhy nie sú inšpiráciou. „Chýba im solidarita“, usudzuje. Nie však všetkým návrhom. Počas 12 rokov Smer fakticky nezaviedol solidárnu progresívnu daň z dane z príjmov fyzických osôb, tento návrh sa o takú pokúša. Daň z dividend sa navrhuje zvýšiť zo 7 na 15 %. Zavedenie ročného zúčtovania sociálnych odvodov, znovuzavedenie dane z dedičstva a darovania a pod. sú príkladmi solidárnej daňovej politiky, ktoré Smer mohol presadiť, no dosiaľ nepresadil.