Štatistici na Slovensku sa nedávno pozreli na to, ako sa chudoba vyvíja v číslach. Nie pocitovo. Teda máme na stole čísla za chudobu a sociálne vylúčených za rok 2022. Trpí ňou trpí 17 % občanov, teda takmer 890-tisíc ľudí. Medziročne je to skoro 50-tisícový nárast. Teda vyšší ako ekonómovia na začiatku covidu očakávali.
Z hľadiska vývoja v čase podiel obyvateľov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením na Slovensku do roku 2020 klesal. V roku 2015 bolo na Slovensku ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 907-tisíc osôb. Do roku 2020 sa počet týchto ľudí znížil o vyše 250-tisíc. Situácia sa však od roku 2020 v dôsledku pandémie COVID-19 a nárastu medziročnej inflácie postupne zhoršuje.
Vlani bola na Slovensku štvrtina ľudí, ktorí nevedeli čeliť neočakávaným finančným výdavkom. To znamená, že keď sa im napríklad pokazí práčka alebo sú dlhodobejšie PN nemajú žiadnu rezervu. Zo štatistík vyplýva, že najzaťažujúcejším finančným záväzkom sú pre nich náklady na bývanie, rôzne typy pôžičiek a lízingov.
Stav zhroršil covid
Čiastočný lockdown, ktorý si zvolili viaceré európske krajiny, mal výrazné dosahy na ekonomiku. Podľa odhadov Svetovej banky v dôsledku pandémie koronavírusu upadne ešte do chudoby 60 miliónov ľudí. Podiel ľudí, ktorí žijú na deň z menej ako 1,9 dolára, sa zvýšil z 8,2 % v roku 2019 na 8,6 % v roku 2020. V číselnom vyjadrení ide o zvýšenie zo 632 miliónov ľudí približne na 665 miliónov. V utorok 17. októbra bol pritom Medzinárodný deň boja proti chudobe.
Situácia sa zhoršuje v prípade slobodných rodičov, lebo ich dôsledky pandémie koronavírusu zasiahli najviac. Vlani až takmer 60 percent osamelých žien či mužov s deťmi žilo od výplaty k výplate.
Podľa definície chudoby, ktorú určila Európska komisia, majú ľudia spadajúci do tejto kategórie v porovnaní s ostatnými obyvateľmi domovského regiónu či štátu také nízke príjmy a životnú úroveň, že majú problémy so zapojením do bežných ekonomických, sociálnych a kultúrnych aktivít. Rizikom chudoby sú podľa úniových štatistikov ohrození ľudia zarábajúci menej než 60 percent mediánového príjmu.
Zlá situácia jednorodičovských domácností
Mnoho z týchto ľudí je práve z Košického, ale aj Prešovského či Banskobystrického kraja. Majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Na východe krajiny sú stále rodiny s nezaopatrenými deťmi, kde aj napriek tomu, že obaja dospelí pracujú, nemôžu si napríklad dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo so splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek.
Nie je prekvapením, že situácia sa zhoršuje u slobodných rodičov, lebo ich dôsledky pandémie koronavírusu zasiahli najviac. Vlani až takmer 60 percent osamelých žien či mužov s deťmi žilo od výplaty k výplate. V prípade domácností s dvoma rodičmi a s dvoma deťmi je to približne 23 percent. V celoeurópskom priemere sa Slovensko nachádza približne v strede. V rámci krajín V4 sme v neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom druhí najhorší po Maďarsku. V susednej Českej republike sa v takejto situácii ocitá zhruba 20 percent obyvateľov. V Poľsku je to približne 25 percent ľudí. Mnohí osamelí rodičia podľa Eurostatu pracujú v sektoroch, ktoré boli najviac ohrozené pandémiou. Ide väčšinou o tých, ktorí aj pred krízou pracovali za minimálnu mzdu a majú u nás najvyššie zastúpenie v upratovacom a pomocnom personáli (25 %), v ubytovacích a reštauračných zariadeniach (16 %), v kultúre (16 %), osobných službách (16 %), poľnohospodárstve (15 %) a maloobchode (13 %).
Osamelý rodič s dieťaťom minie mesačne len na bývanie 33 percent z celkových výdavkov, pričom ak je pod hranicou chudoby, jeho celkové náklady mu uberú z rozpočtu až takmer 45 percent. Podľa Eurostatu sa výdavky na bývanie v tomto prípade šplhajú priemerne takmer na 380 eur mesačne.
Navyše na Slovensku je problém, že v preľudnenom bývaní nízkej kvality býva 14,3 percenta ľudí žijúcich pod hranicou rizika chudoby, kde je veľká skupina osamelých rodičov. Ponuka cenovo dostupného nájomného bývania s regulovaným nájmom je jedna z najnižších v rámci EÚ. Na Slovensku v takomto bývaní žije iba 1,5 percenta populácie, výrazne menej ako je priemer únie.
Kritická situácia je aj u ľudí v dôchodkovom veku. Až polovica dôchodcov nad 65 rokov, ktorí navyše žijú sami, má problém vykryť neočakávané finančné výdavky, ktoré sú v tomto prípade spojené najmä s vyššími výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Podľa Eurostatu sú najväčším problémom v tejto kategórii napríklad doplatky za lieky alebo zvýšené výdavky na potraviny.
Horšie sú na tom ženy
Kým 48 percent slobodných žien je neschopnosných čeliť neočakávaným finančným výdavkom a mnohé zároveň nie sú schopné splácať svoje aktuálne finančné záväzky, rovnaký problém má 36 percent mužov. Súvisí to s tým, že ženy počas života sú menej pracovne aktívne kvôli materstvu a majú priemerne približne o 20 percent nižšie platy ako muži.
Práve ekonomické dosahy kríz preverujú schopnosť čeliť neočakávaným finančným výdavkom naprieč 27 krajinami EÚ. V prípade straty príjmu je predošlé šetrenie rozhodujúce. Práve preto je dôležitou súčasťou každej domácnosti finančný plán. Dôležité je pred jeho zostavením aspoň dva mesiace sledovať svoje výdavky a zapisovať si, na čo konkrétne sme minuli peniaze. Pravidelným odkladaním aj menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele, ako je vzdelanie detí či zlepšenie bývania.