Pokiaľ ide o ropu a plyn, konflikt už zasiahol izraelské dodávky. V prípade ropy ide najmä o presmerovanie tokov, keďže Izrael nie je ťažobnou ani tranzitnou krajinou. Útoky Hamasu zničili najväčší terminál v prístave Aškelon. To sťažuje dodávky na izraelský trh od čiernomorských vývozcov (väčšinou z Kazachstanu, Azerbajdžanu a Iraku) cez Stredozemné more.
Dodávky plynu v Izraeli sú ohrozené ešte viac. Po útokoch Hamasu krajina z bezpečnostných dôvodov zastavila ťažbu na jednom zo svojich ložísk plynu v pobrežných vodách Stredozemného mora, na ložisku Tamar. Je to dôležité, pretože plyn tvorí 40 % energetického mixu Izraela a 70 % jeho výroby elektrickej energie. Po odstavení Tamaru Izrael uviedol, že elektrárenské spoločnosti budú hľadať alternatívne zdroje paliva na pokrytie svojich potrieb. Ak by sa však odstávka Tamaru predĺžila, mohla by dlhodobejšie znížiť nielen dodávky do Izraela, ale aj vývoz do Egypta.
To by podkopalo schopnosť Egypta uspokojovať rastúcu domácu potrebu plynu a zasiahlo by aj jeho vývoz LNG plynu do Turecka a niekoľkých krajín EÚ. Vývoz LNG z Egypta v roku 2022 predstavoval približne sedem miliónov ton, z čoho päť miliónov ton smerovalo do EÚ, pričom celkový dovoz do EÚ predstavoval 96 miliónov ton. Napriek tomu by v podmienkach veľmi napätej situácie na globálnom trhu s LNG a pretrvávajúcej neistoty vytvorila perspektíva straty relatívne malých egyptských dodávok na začiatku zimy tlak na rast cien plynu v Európe a Ázii. Ceny plynu sú už aj tak pod tlakom iných faktorov vrátane údajnej sabotáže baltskej spojky medzi Fínskom a Estónskom a štrajkov v niektorých austrálskych závodoch LNG.
Trvalejšie obmedzenie vývozných kapacít vo východnom Stredomorí by bolo prekážkou najmä pre krajiny EÚ, ako je Taliansko, ktoré sa vo svojej stratégii odklonu od dovozu ruského plynu spoliehajú na dodávky z tohto regiónu a ktorých spoločnosti investujú do ťažby a vývoznej infraštruktúry vo východnom Stredomorí.
Konflikt predstavuje aj významné riziko pre globálny trh s ropou, najmä preto, že jeho potenciálne rozšírenie o ďalších regionálnych hráčov, ako je Irán, by mohlo mať významné dôsledky na globálnu rovnováhu cien ropy. Toto riziko sa v týždni po vypuknutí vojny premietlo do mierneho nárastu cien ropy, ktoré by mohli zostať zvýšené aj v blízkej budúcnosti.
Irán sa v minulom roku skutočne výrazne vrátil na svetové trhy s ropou, pričom jeho produkcia a vývoz prudko vzrástli. Ešte v roku 2018 Trumpova administratíva odstúpila od jadrovej dohody s Iránom a obnovila sankcie USA na iránsku ropu. To znížilo produkciu a vývoz iránskej ropy na 30-ročné minimum. Od roku 2022 však Bidenova administratíva prižmúrila oči nad vlastnými sankciami a ustúpila od niektorých opatrení, ktoré mali zastaviť dodávky iránskej ropy. V lete tohto roku dosiahla iránska produkcia ropy najvyššiu úroveň od roku 2018 a jej vývoz sa primerane výrazne zvýšil.
Potenciálne zapojenie Iránu do konfliktu medzi Izraelom a Hamasom by mohlo Washington prinútiť, aby opäť presadil svoje sankcie voči Teheránu a výrazne obmedzil jeho vývoz ropy. To by mohlo viesť k nárastu svetových cien ropy až na 100 dolárov za barel alebo vyššie, čo by zvýšilo infláciu a ešte viac skomplikovalo úsilie centrálnych bánk dostať ju pod kontrolu. Treba však poznamenať, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty majú značné voľné kapacity a mohli by zvýšiť svoju produkciu ropy, ak by chceli.
V prípade ropy aj plynu potom hrozí veľké riziko v súvislosti s možnou ďalšou regionálnou eskaláciou konfliktu. Ak sa konflikt vyostrí, všetky oči sa budú upierať na Irán. Teherán sa zatiaľ sústreďuje na energetické boje a vyzval moslimské krajiny, aby uvalili na Izrael ropné embargo, čo OPEC bagatelizoval. Skutočné zapojenie sa do konfliktu by však mohlo mať dosah na medzinárodné toky ropy a plynu, ako napríklad zvýšené bezpečnostné riziká preto, že tankery s ropou a lode na skvapalnený zemný plyn denne prechádzajú Hormuzským prielivom – najdôležitejším energetickým priechodom na svete.
Každý deň cez túto námornú trasu medzi Ománom a Iránom prechádza pätina svetových dodávok ropy a štvrtina svetového obchodu s LNG (najmä z Kataru). Ak by bol tranzit narušený, hoci len na niekoľko dní, malo by to zásadné dôsledky na svetové ceny ropy a plynu. Rovnako závažné by boli dôsledky akéhokoľvek sabotážneho činu proti infraštruktúre pre ropu a plyn v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky. Hoci tieto bezpečnostné riziká dnes nie sú bezprostredné, vlády, počnúc tými európskymi, ich musia starostlivo posúdiť a riadiť.
Napokon, rozsiahlejší konflikt medzi Izraelom a arabskými štátmi by mohol skomplikovať plánované izraelské plynárenské projekty s Egyptom, Jordánskom a Libanonom. Takýto scenár by výrazne sťažil, ak nie úplne zmaril, spoluprácu v oblasti energetiky vo východnom Stredomorí. Spolupráca má umožniť nový rozvoj v oblasti dodávok plynu, vytvoriť hlavný regionálny uzol a vybudovať dôveru v regióne.
Trvalejšie obmedzenie vývozných kapacít vo východnom Stredomorí by bolo prekážkou najmä pre krajiny EÚ, ako je Taliansko, ktoré sa vo svojej stratégii odklonu od dovozu ruského plynu spoliehajú na dodávky z tohto regiónu a ktorých spoločnosti investujú do ťažby a vývoznej infraštruktúry vo východnom Stredomorí.