Mimochodom, diferencované nastavenie 13. dôchodku v tomto roku (najvyšší 13. dôchodok poberateľom najnižších penzií) je vyjadrením solidarity s najnúdznejšími – a je rozhodne solidárnejšie ako rozdeľovanie každému rovnako. Nastavenie 13. dôchodku pre rok 2024 by neodrážalo ani princíp solidarity, ani princíp zásluhovosti.
Hrozenie gréckou cestou
Dodržanie predvolebného sľubu by si podľa prepočtov mohlo vyžiadať výdavok okolo pol miliardy eur. Ak naň nebude mať Sociálna poisťovňa (SP), bude sa musieť uhradiť zo štátneho rozpočtu. Solventnosť SP totiž zo zákona garantuje štát. Zostavovatelia štátneho rozpočtu na tento rok, aby „vylepšili“ plánovaný deficit štátneho rozpočtu, na transfer do SP vyčlenili „veľkú nulu.“ Do konca 3. štvrťroka 2023 podľa Bilancie štátneho rozpočtu k 30. 9. 2023 však už bolo nutné do SP transferovať z rozpočtu 920 mil. eur. Kvôli zvyšovaniu dôchodkov dvakrát za rok viac ako obvykle.
Aby sa ministerstvo financií pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2024 opäť nepokúsilo deficit „vylepšovať“ – bude treba naň trochu viac dohliadať.
Dôležitejšie však je, že Robert Fico svojím výrokom akoby chcel dávať za pravdu médiám a rovnako zmýšľajúcim domácim analytikom, podľa ktorých – a najnovšie už určite – hrozí Slovensku grécka cesta.
Podľa dvoch ratingových agentúr Moody's a Fitch je výhľad Slovenska negatívny, podľa najvýznamnejšej Standard & Poor's je výhľad stabilný. Po debakloch všetkých troch agentúr v rokoch finančnej krízy 2007/8, keď svojimi zlými odhadmi prispeli k hypotekárnej kríze a v tzv. dlhovej kríze v eurozóne k jej zbytočnému prehlbovaniu, sú dnes pri svojich hodnoteniach tieto tri kľúčové ratingové agentúry opatrnejšie. Napokon, v EÚ podliehajú už určitým pravidlám a dohľadu zo strany Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy. To nás môže čiastočne upokojiť, že pri svojom hodnotení ratingu Slovenska sa nebudú spoliehať iba na slovenskú tlač a že majú vlastných kvalifikovaných analytikov. Predsa však domáci analytici a slovenské médiá, ktoré ich citujú a, samozrejme, politici, ktorí im poskytujú na to príležitosť, by nemali „dúchať do pahreby.“ V nej tlie nedôvera trhových aktérov. Ak sa rozhorí, niesť kus zodpovednosti by mali všetci…
Kredibilný plán konsolidácie
Grécka cesta nám nehrozí, lebo fakty sú iné: náš dlh sa pohybuje pod maastrichtskou hranicou, grécky je takmer trojnásobný. Výnosy zo štátnych dlhopisov dosahujú aktuálne úroveň vyššiu ako pred začiatkom inflácie hlavne preto, že na infláciu reagovala Európska centrálna banka zvyšovaním základnej sadzby. Z mínusových úrokových sadzieb sa úroky na domáce štátne dlhopisy vyšplhali nad štyri percentá. Po prvýkrát 26. októbra 2023 sa ECB rozhodla podržať tri kľúčové úrokové sadzby na rovnakej úrovni (4,50 %, 4,75 % a 4,00 %). Októbrová inflácia v eurozóne totiž klesla na 2,9 %. To je dobrý signál i pre nás. Za predpokladu, že tzv. riziková prirážka, ktorú si účtujú pre dlžníkov trhy, neporastie, nemali by ďalej rásť ani úroky na štátne dlhopisy SR.
Grécka cesta nám nehrozí, lebo fakty sú iné: náš dlh sa pohybuje pod maastrichtskou hranicou, grécky je takmer trojnásobný. Výnosy zo štátnych dlhopisov dosahujú aktuálne úroveň vyššiu ako pred začiatkom inflácie hlavne preto, že na infláciu reagovala ECB zvyšovaním základnej sadzby.
Aká je naša riziková prirážka dnes? K júlu 2023 dosahuje okolo 1,28 % (pre Česko 0,91 %). Inými slovami, o toľko zaplatíme vyšší úrok ako napr. Nemecko. Každé zvyšovanie štátneho dlhu rizikovú prirážku zvyšuje a dlhovú službu štátu viac zaťažuje.
Pokiaľ štát dlh neznižuje a splatnosť časti jeho dlhu vyprší, musí svoj dlh „rolovať“. Znamená to, že si musí na jeho splatenie znovu požičať. V budúcom roku končí splatnosť dlhu za necelých 6,5 mld. eur a jeho „rolovanie“ bude asi drahšie v porovnaní s tým, za čo sme si pôvodne požičali. Keby by sa riziková prirážka nezvýšila, nemuselo by to byť výrazné zhoršenie. Ale ak dlh ďalej porastie, zrejme preplatíme…
Zákon o rozpočtovej zodpovednosti umožňuje novej vláde po vyslovení dôvery v NR SR aplikovať 24-mesačnú výnimku z plnenia sankcií tretieho až piateho sankčného pásma (čl. 5, Limit dlhu verejnej správy, odseky 6 až 8). Po jej uplynutí, ak však dlh neklesne pod 45 % HDP a zákon sa nenovelizuje, bude musieť vláda predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu verejnej správy na rok 2026 a opätovne sa uchádzať o dôveru v NR SR.
Či bude mať vládna moc silu novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti alebo nie, každá zodpovedná vláda by mala už dnes predložiť kredibilný plán konsolidácie. Taký, ktorý by nepodviazal ani rast a neohrozil sociálnu štruktúru spoločnosti. Inak by o dva roky musela predložiť vyrovnaný rozpočet. Jeho dôsledky by mohli byť dosť podobné tomu, čo by znamenal takmer vyrovnaný štátny rozpočet na rok 2024 zostavený úradníckou vládou. Okrem toho by o dva roky vláda Smeru-Hlasu-SNS mohla prísť o dôveru.