Je otázkou, aké kroky budúca vláda smerom k občianskej spoločnosti napokon podnikne. Azda je užitočné sa v takejto situácii zamyslieť nad funkciou tzv. tretieho sektora v demokratickej spoločnosti a nad tým, čo zmysluplné by vláda kritická k mimovládkam mohla urobiť, aby bola naša spoločnosť demokratickejšia.
Normálnosť
Na Slovensku sa významná časť tretieho sektora politizovala pred voľbami v roku 1998. Doviedla tak do svojho logického konca funkciu občianskej spoločnosti. Tou je vytvárať tzv. sedliacky rozum, inými slovami nastavovať, čo je pre spoločnosť normálne a čo prekračuje hranice normálnosti, a to aj v politickej sfére.
Časť občianskej spoločnosti teda v období medzi voľbami presadzuje určitú predstavu o tom, čo by malo byť v spoločnosti normálne a pred voľbami sa niekedy viac, niekedy menej mobilizuje v prospech tých strán, ktoré boli v súzvuku s touto predstavou normálnosti.
Mohli sme to vidieť aj pred poslednými voľbami. Ambasádorom kampane „Preto volím“ sa stala Iveta Radičová, ktorá svojou osobou zdôraznila to, čo kampaň tretieho sektora môže len naznačovať: odpoveď na otázku, koho voliť.
Smer ako protest
Smer vstúpil na slovenskú politickú scénu ako do určitej miery protestná strana vymedzujúca sa proti Dzurindovej vláde. Pre pochopenie súčasného stavu občianskej spoločnosti na Slovensku sa zdá byť kľúčovým práve tento jeho protestný charakter, ktorý postupne získaval na význame viac a viac. Akoby Smer nemal potrebu usilovať sa o vznik silnej občianskej spoločnosti, ktorá by vytvárala jemu vyhovujúcu predstavu toho, čo je normálne v spoločnosti. Naopak, uspokojil sa s protestom proti, škaredo povedané, pravicovej normalizácii. Inštitút ASA, v ktorého správnej rade je napríklad nový minister financií Ladislav Kamenický, sa nikdy nestal všeobecne akceptovaným nositeľom ľavicových myšlienok, ako sa to podarilo inštitútom na pravom kraji ideologického spektra.
Ťažko povedať, či išlo o vedomú stratégiu, ale z hľadiska volebnej taktiky fungovala. Vytvárala polarizovanú logiku, v ktorej Smer nebojuje len proti politickým protivníkom, ale proti dominantnej časti spoločnosti. Tá ostatných „nenormálnych“ (opice, ficovoličov, nepríčetných…) vylučuje. Polarizácia tak fungovala pre obe strany. Na jednej umožňovala stotožnenie sa s najrôznejšími bohumilými činnosťami, ktoré mimovládky vykonávajú, na druhej stotožnenie sa s odporom proti prozápadným, liberálnym mimovládkam.
Volebná logika velí nechať veci tak, ako sú. Výtlak liberálnych médií a mimovládneho sektora je príliš slabý na to, aby ohrozil Smer (ale aj ďalšie strany) vo voľbách. Zároveň vylučovanie zo strany stredného prúdu viedlo k postupnému vzniku akejsi alternatívnej občianskej spoločnosti v podobe alternatívnych médií a spolkov, ktoré majú dostatočnú podporu na to, aby prežili. Tak ako sa vedia o svojej pravde donekonečna utvrdzovať čitatelia a tvorcovia obsahu liberálnych médií, tak to dokážu aj ich náprotivky z alternatívnych médií.
Možnosti novej vlády
Čo by teda mohla urobiť nová vláda? Prvým krokom, na ktorý sa možno odhodlá, by bolo oslabenie časti občianskej spoločnosti, ktorá sa zapojila do kampane „Preto volím“ tým, že jej jednoducho budú odobrané zdroje zo štátneho rozpočtu. Politicky to zmysel dáva, demokracia by však mala byť aj pluralitná.
Omnoho dôležitejšia než oslabovanie politicky aktívnych mimovládok by bola kritická diskusia o ich konkrétnych činnostiach. Kedy naposledy ste videli niekoho na RTVS kritizovať Transparency International za slabý dôraz na korupciu firiem alebo Amnesty International za výraznú preferenciu politických práv pred sociálnymi? Nie som si celkom istý, či takáto diskusia bude cieľom nadchádzajúcej vlády.
V polarizovanej spoločnosti je elitárska liberálna občianska spoločnosť, ktorá sa vyžíva v sebanadradzovaní sa voči masám, pre Smer skôr prínosom a politicky najefektívnejšie preň môže byť nechať veci tak, ako sú.
Je tu ešte jedna možnosť, opäť je však otázkou, či bude v záujme strán novej koalície. Občianska spoločnosť nevzniká sama od seba, ale je potrebné ju budovať. Je potrebné investovať do existujúcich mimovládok schopných posúvať to, čo považujeme na Slovensku za normálne, preč od neoliberálnych, neokoloniálnych a prorastových dogiem. Smer-SSD by mal podporovať vznik občianskej spoločnosti, ktorá by zaistila, že to, čo považujeme za zdravý rozum, je boj za triednu rovnosť, a nie naprávanie regionálnych rozdielov či boj za globálnu rovnosť, a nie podpora európskej alebo americkej utláčajúcej zahraničnej politiky.
Je otázne, či by silná ľavicová, ale zároveň kritická občianska spoločnosť bola po chuti dnes už ideovo posunutému víťazovi volieb. Najmä ak mu v našej polarizovanej spoločnosti protestná kampaň fungovala viac ako dobre. V takej spoločnosti je elitárska liberálna občianska spoločnosť, ktorá sa vyžíva v sebanadradzovaní sa voči masám, pre Smer skôr prínosom a politicky najefektívnejšie preň môže byť nechať veci tak, ako sú.