Isteže, štát tu nie je na to, aby garantoval rast príjmu podnikom. Štát im má vytvoriť podmienky, aby si príjmy vytvárali podniky samotné. Niekde to však zlyhalo.
Rozdeľovanie príjmov nie je ako preťahovanie lanom
Pomôžme si makroekonomickým ukazovateľom, ktorý nie je dosť docenený a vo verejných debatách nie je ani veľmi spomínaný, zato je veľmi užitočný. Suma príjmov, z ktorej spoločnosť žije, sa štatisticky volá hrubý disponibilný príjem. Je to fiktívne vrece všetkých typov príjmov, aké si vieme predstaviť. Sú v ňom mzdy pracovníkov, starobné dôchodky seniorov, sociálne dávky odkázaných osôb, úroky, nájomné, zisky podnikov atď. – proste všetky príjmy vo všetkých druhoch, zdanené, po zaplatení odvodov (preto sú to „disponibilné“ príjmy, možno s nimi už disponovať, použiť ich). A každý sektor v ekonomike (domácnosti, podniky, finančné korporácie, verejná správa, neziskovky) má svoje typické príjmy a svoj vykázaný disponibilný príjem. Toľko k ekonomicko-metodickému okienku a teraz k tomu problému.
Podľa aktualizácie týchto údajov z konca októbra sa len slabo darí podnikovému sektoru na Slovensku. Pri porovnaní údajov stredo- a východoeurópskych krajín (konkrétne ide o štáty V4 + Slovinsko, nazvime ich SVE 5) udiera do očí, že jedine u nás príjmy sektora podnikov nerastú. Disponibilný príjem v sektore podnikov bol v roku 2022 o 5,7 % nižší ako v roku 2012. A nie je to kvôli nejakému nepriaznivému úletu v roku 2022, lebo v celom desaťročí kolísali disponibilné príjmy podnikového sektora okolo 11 až 14 miliárd eur, bez rastovej tendencie. V okolitých krajinách SVE 5 v tom istom desaťročí vzrástli príjmy v podnikovom sektore minimálne o 60 % (v Poľsku a Česku aj o vyše 100 %, v súhrne za obdobie).
Pritom v sektore domácností je obraz iný: objem príjmov domácností sa zvýšil zo 43,3 miliardy eur v roku 2012 na 69,8 miliardy eur v roku 2022 – to je rast o impozantných 61 % (časť z tohto nárastu znehodnotila inflácia). Príjmy sektora domácností vôbec nezaostávali za krajinami SVE 5. Masívny rast príjmov sektora domácností pri poklese príjmov podnikov je unikátny jav v strednej Európe. Všade inde bol rast príjmov podnikov o niečo silnejší ako rast príjmov sektora domácností, respektíve bol nejaký prijateľný balans medzi týmito kategóriami. Slovenské údaje v databázach disponibilného príjmu vyzerajú ako omyl, ale omylom asi nie sú.
V posledných rokoch sme úzkostlivo strážili príjmy, a pritom nám v skutočnosti uviazol sektor podnikov. Treba sa lepšie pozrieť, čo sa v ňom deje. A to aj napriek tomu, že podniky nie sú voliči.
Je nešťastné pozerať sa na príjmy domácností a príjmy podnikov iba ako na dva konkurenčné mešce peňazí, nie je to len súboj „kto z koho“ (hoci sčasti to tak je). Rast príjmov podnikov znamená lepšiu perspektívu zamestnania sa a zárobkov pre domácnosti. A rast príjmov domácností znamená aj lepšie odbytové možnosti pre podnikový sektor. K prosperite nemôže viesť stav, keď podnikové príjmy stagnujú alebo klesajú. V dlhodobom pohľade to nie je žiadne víťazstvo ani pre domácnosti.
Uviaznuté podniky blokujú dobiehanie vyspelých ekonomík
V ostatnom období sa veľa písalo a hovorilo o neschopnosti našej ekonomiky ďalej sa približovať k úrovni najvyspelejších ekonomík. Okrem toho sme boli svedkami zastavenia rastu produktivity, spomalenia tvorby investícií či zaostávania v inováciách. Do spleti týchto problémov zapadá informácia o nepriaznivom vývoji podnikových disponibilných príjmov. Asi netreba vysvetľovať, akou bariérou je to pre investovanie, štruktúrne zmeny a celkový „apgrejd“ ekonomiky. A, naopak, nepriaznivý vývoj príjmov môže byť aj dôsledkom nerealizovania investícií a štruktúrnych zmien.
Rast príjmov domácností nemožno spájať iba so zvýšenou štedrosťou politikov a s pretekmi v tom, kto dáva viac „pre ľudí“. Sčasti je to prirodzený dôsledok vyššej vzácnosti pracovnej sily (rýchlejší rast miezd, obzvlášť po roku 2014 kvôli nedostatku pracovníkov). Reč je tu stále o sektoroch. Jasné, že sektory podnikov aj domácností sú vo svojom vnútri pestré: sú tam skupiny s veľmi odlišnou situáciou.
To, že príjmy sektora domácností rástli, je dobre. Cieľom tohto komentára určite nie je spochybňovať potrebu rastu príjmov domácností. Problém je nerastúci príjem sektora podnikov. Napríklad aj v Maďarsku vzrástli príjmy sektora domácností za desaťročie o 62 % (veľmi podobne ako u nás), ale pritom tam vzrástli v rovnakom čase aj príjmy sektora podnikov, a to o viac ako 90 %. Táto aspoň približná vyváženosť u nás chýba. V posledných rokoch sme úzkostlivo strážili príjmy, a pritom nám v skutočnosti uviazol sektor podnikov. Treba sa lepšie pozrieť, čo sa v ňom deje. A to aj napriek tomu, že podniky nie sú voliči. Lebo na príjmy podnikov a príjmy domácností sa treba pozerať aj ako na spojené nádoby. Ani jednému sektoru sa nemôže dlhodobo dariť pri chátraní druhého. <pe>