Podľa aktuálnych štatistík na zahraničné vysoké školy odchádza študovať až 22 % Slovákov, zatiaľ čo v ostatných krajinách EÚ sú to priemerne len 4 % študentov. Spomedzi absolventov stredných škôl odchádzajú do zahraničia vo vyššej miere študenti gymnázií a bilingválnych programov, vyplýva z analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky a Inštitútu sociálnej politiky. Približne 70 % mladých, ktorí odchádzajú do zahraničia, študuje v Česku, ktoré je dlhodobo najčastejšou destináciou slovenských študentov.
Samotné štúdium v zahraničí má svoje výhody. Vracajúci sa Slováci prinášajú domov nové prístupy, vedomosti a kontakty, ktoré nadobudli v zahraničí. Medzinárodné skúsenosti a know-how, ktoré na zahraničných pobytoch mladí ľudia získajú, dokážu často využiť na zlepšenie fungovania akademickej pôdy, štátnej správy, podnikania či neziskového sektora.
Problém nastáva vtedy, keď sa mladí ľudia nechcú vrátiť na Slovensko. V súčasnosti sme v situácii, keď až dve tretiny študentov ani neuvažujú, že by sa na Slovensko ešte vrátili. Od návratu domov ich odrádzajú nízke platy, slabá možnosť realizácie, politická situácia, korupcia či nižšia životná úroveň. Ako tento migračný trend zvrátiť? V prvom rade potrebujeme efektívne politické nástroje, ktoré nám pomôžu prilákať zahraničných absolventov domov a tiež zatraktívniť domáce štúdium. Bez nich budeme pravdepodobne aj naďalej prichádzať o „mozgy“, ktoré svoj potenciál zužitkujú inde.
Slovensko ešte stále nevyčerpalo eurofondy z obdobia 2014 – 2020. Hrozí nám prepadnutie 800 miliónov eur, čo predstavuje približne päť percent prostriedkov, ktoré štát dostal na investície do rozvoja od EÚ.
Slovensko sa v tomto smere snaží prijímať určité opatrenia. V rámci Plánu obnovy je jednou z priorít podpora financovania výskumu, vývoja a inovácií, v pláne je aj zlepšiť prepojenie akademického a súkromného sektora či posilnenie medzinárodnej spolupráce akademických pracovníkov.
Doterajšie financovanie vedy a výskumu na Slovensku bolo závislé od eurofondov, čo malo negatívny dosah na kvalitu výučby a výskumu. Závislosť od zdrojov EÚ sťažuje plánovanie výskumu a spôsobuje ťažkosti v riadení ľudských zdrojov. Najvýraznejší pokles financií sme zaznamenali v roku 2016 a hoci technologický vývoj napreduje, deje sa to len veľmi pomaly. Výdavky na vedu v Českej republike sa v posledných rokoch približujú k 2 % HDP a dosahujú úroveň priemeru rozvinutých krajín, zatiaľ čo na Slovensku podporujeme vedu iba výdavkami vo výške 1 % HDP.
Vláda sa v Národnej stratégii výskumu, vývoja a inovácií 2030 zaviazala investovať do vedy, výskumu a inovácií zo štátneho rozpočtu a priemerne plánuje zvyšovať túto investíciu o 14 % ročne až do dosiahnutia približne viac ako jednej miliardy ročne v roku 2030. Súkromné výdavky na spomínané oblasti plánuje zvýšiť na 1,2 % HDP z dnešných 0,5 % HDP a investovať minimálne 2 % HDP na výskum a vývoj.
Treba však zároveň skonštatovať, že ku dnešnému dňu Slovensko ešte stále nevyčerpalo eurofondy z obdobia 2014 – 2020. Okrem toho je popri „starých” eurofondoch potrebné čerpať prostriedky aj z nového programového obdobia 2021 – 2027. Posledná skutočná výzva z eurofondov na vedu, výskum a inovácie, neslávne známa ako Plavčanova výzva, bola zrušená v roku 2017! Minister regionálneho rozvoja Peter Balík verejne priznáva, že eurofondy sú v problémoch a že jeho rezort spravil, čo mohol pre ich záchranu. Osud nevyčerpaných prostriedkov je teraz v rukách jednotlivých rezortov a prijímateľov dotácií.
Podľa rozboru stavu čerpania eurofondov v operačných programoch, ktorý predložil minister Balík na rokovanie vlády, hrozí Slovensku prepadnutie 800 miliónov eur, čo predstavuje približne päť percent prostriedkov, ktoré štát dostal na investície do rozvoja od EÚ. Ministerstvo regionálneho rozvoja uviedlo, že eurofondy prepadnú na takmer všetkých ministerstvách a operačných programoch.
Napriek vysokým ambíciám Plánu obnovy a Národnej stratégie zostávam opatrný. Z predchádzajúceho obdobia podľa vyjadrenia pravdepodobne vrátime EÚ 800 miliónov eur a veľká časť práve týchto peňazí mala ísť do podpory výskumu a inovácií. Tieto peniaze priam zúfalo chýbajú v oblastiach, ktoré by mohli ovplyvniť zotrvanie našich študentov na Slovensku.
Nový premiér si tiež stanovil ciele, ktorých dosiahnutie bude mimoriadne náročné. Sám si uvedomuje, že aj keď príliv financií do výskumu, vzdelávania či rodinnej politiky je dôležitý, nemôže to samo osebe zmeniť situáciu. Aj my na Fakulte informatiky a informačných technológií STU vnímame, že ak sa neuskutočnia významné štrukturálne zmeny, nebudeme schopní zastaviť migráciu talentovaných jedincov.
Nesmieme zabúdať, že pre mladých ľudí je rozhodujúca aj atmosféra v krajine. Nezaujíma ich iba dobrý príjem, ale aj schopnosť žiť slušný život v štáte, ktorý im nekladie byrokratické a administratívne prekážky. Je mimoriadne dôležité, aby obyvatelia boli na svoju krajinu hrdí a mali príležitosti rozvíjať sa v nej. Len takto získame a udržíme talentovaných ľudí na Slovensku.